Buchty na pare – adventné

Pridaj komentár

Som si istá, že v 90 percentách moderných domácností, nájdeme v mrazničke tento repertoár – pečivo a chlieb, nejakú zeleninovú zmes, ríbezle, ktoré nanútila mama, buchty na pare , bryndzové pirohy, mrazený hrášok, ktorý je poprípade z jednej štvrtiny rozsypaný po dne.
Neviem, či sme moderná domácnosť, ale okrem buchiet a pirohov, máme všetko. Akurát sa mi nesype hrášok. Na to som alergická.
Život ma naučil.
Musela som sa naučiť používať zdieľané mrazničky, do ktorej si dávalo viacero gazdín, to čo považoval za potrebné.
A ak mám používať takúto mrazničku, tak radšej nedávam do nej nič, už kvôli mojej psychickej pohode.
Kým som neurobila toto rozhodnutie, tak som zakaždým keď som do spoločných mrazničiek išla niečo uložiť, premýšľala som.
Všetko som dávala do rovného, tľapkavého tvaru. Balila som to do sáčkov, ktoré sú určené do mrazničiek. Písala som na každý balíček čo to je a utesnila všetko a ešte aj gumičkou zabezpečila. Vždy keď som niečo do tej mrazničky dala, tak som vyslovene premýšľala tak, aby som vytvorila aspoň jedno prázdne miesto, pre toho, kto príde po mne.
Keď som takéto spoločné mrazničky organizovala, alebo čistila, tak som bola zúfalá. Nachádzala som mäso, ktoré bolo v jednej hrude šľahnuté dovnútra v tom, v čom ho kúpili. Dve kuracie stehná v sáčku, do ktorého by sa zmestilo pol morky. Stačilo aby si tam niekto hodil tri stehná, kilo karé a kura a bolo vybavené. Možno som tam mohla postrkať do priestorov medzi , samostatne mrkvu . Inak poloprázdny, úplne nehospodárne zahltený priestor. Všetko miesto zaberali tieto tri veci a veľké sáčky.
A kompozičný vrchol bol, keď som našla asi tri otvorené, do polovice minuté konzervy paradajkového pretlaku. Normálne konzervy v mrazničke!!!!! Otvorené a poloprázdne, ešte aj ten vrch ozubený mali. Také čo si môžete o to rozrezať celé bruško prsta.
Alebo žemle v papierovom sáčku. To je už čo za rozum, dať do mrazničky niečo v papierovom sáčku.
Ja ako debil som každé kuracie stehno vykostila, karé , alebo krkovičku som nakrájala a ukladala rezne do obdĺžnika na plocho, kura rozporciovala. Veľký kus mäsa som uťapkávala a čo najviac dávala do ploského , rovného tvaru. Medzi tým som nechávala trošku priestoru, aby, keď to vyberiem, pri hľadaní niečoho, mohla som to dať aj bezproblémov naspäť. Do samostatnej krabičky odkladám kosti, ktorú dopĺňam rôznymi odrezkami na polievku. Ešte aj tú krabičku mením podľa veľkosti a naplnenosti, aby som minimalizovala priestorové straty a na krabičke napísané „polievka“.
Našťastie čas zdieľaných mrazničiek ma už dávno minul a tak už nemám nad čím kývať hlavou. Raz by mi tá hlava, prisahám , z krku odpadla.
Ja si vôbec nepamätám, kým som bola mladá mamička, či bolo vtedy dostať hotové buchty na pare. Teraz hádam, ich majú v každej bežnej samoške.
Dokonca aj moja mamička, keď už nebolo v jej silách variť, tak sme jej do mrazničky kupovali buchty na pare a pirohy kadečím plnené.
Mraznička Dobrej Cerky je súca len na mrazené pečivo a chlieb. Ona čo dá do mrazničky, to ako keby hodila do hlbokej studni. Vloží a okamžite to prestane v jej hlave existovať. Ja sa môžem spoľahnúť, že ak niečo do tej jej mrazničky vložím, tak to nájdem aj o rok, keď príde čas na opatrovanie detičkov.
Ale buchty tam sú, nieže nie. Ale to je pre Dobrého Zaťa. On zase spoľahlivo vie, že tam tie buchty sú. On sladké jedlá s Dobrou Vnučkou milujú. Dobrá Cerka, ona do mrazených nejde, ona ich radšej bude skúšať a skúšať. Vraj sa cíti, aj keď ich jedia nepodarené, ako dobrá matka. Objednať si donášku jedla do domu…to jej problém nerobí, to dobré matky bežne robia :-), ale kúpenské buchty ?????????????????. tak to ohóóó….
Taká je to Cerka Moja Dobrá.

Môj prvý pokus o parené buchty, dopadol katastrofálne.
Robila som ich podľa kuchárskej knihy a neviem, či bol preklep v knihe, alebo som si to zle prečítala, to už si nepamätám…ale povedzme, že miesto 20 g cukru do cesta, som tam dala 200 g.
Vznikla mi lepkavá hustá hmota, ktorú som po hodine vyhodila do koša. Dobrá Cerka bola vtedy škôlkárka a celý večer mi pílila uši….“a kedy už budú hotové buchty na pare, a kedy už budú hotové buchty na pare“. Vynašla som sa čoby nie….urobila som rezance so slivkovým lekvárom a aj s makom. Bola to veľká spokojnosť vtedy.
Ale bolo hrozné, keď v šatni plnej rodičov, jasným spevavým hláskom, mocným ako poľnica, povedala…..“Dnes sme mali na obed buchty na pare a pamätáš sa keď si ich varila a musela to cesto vyhodiť?“
Niektoré maminky sa zachichotali…..mrachty…by som chcela vidieť, koľké z nich robili doma buchty na pare.
Parené buchty sa u nás v Selciach nerobievali. Tatík ich nemal rád a my sme neboli sladké deti.
Po tom prvom nepodarenom pokuse, som na buchty zanevrela.
A aj keď som sa vydala za Môjho Dobrého Manžela, napriek tomu, že jeho rodina je vyslovene odchovaná na sladkých jedlách, parené buchty nerobia. Rôzne plnené knedliky zo zemiakového, kysnutého, alebo odpaľovaného cesta, to je iná vec. Ale tie sa varia vo vode. Parené nerobia vôbec. Teda za mojich 25 rokov spoločného života medzi nimi, som to nevidela naše jihlavské ženy variť.
Veľmi veľmi, som ich chcela vedieť urobiť. Kupované som nechcela ani za nič. To som ako Radka Cerka.
A tak som ich skúšala a skúšala. DM zjedol vždy všetko, jemu nevadilo, že sú raz spľasnuté, raz tvrdé, raz také a raz onaké. Zjedol bez rečí s veľkou chuťou vždy.
Možno tak na 6 pokus mi vyšli také ako by som chcela.
Ale aj tak zakaždým na nich nájdem nejakú chybu, ale už nebývajú také nepodarené.
Robievala som ich vždy z normálnej bežnej hladkej múky a posýpala tvarohom, lebo tak to má rád DM a mne to bolo jedno
V Mníchove to je ale problém, pretože tvaroh vhodný na posýpku tu neexistuje. Takže mak. Ten mak ktorý sa kupuje ako mletý, mi prestal úplne chutiť. Áno je pomletý, ale aj tak je ostrý a škriabe v krku a nechutí ako ten čerstvo mletý.
Tak som si v Mníchove kúpila normálny mlynček….trieštivý na mak.
No a problém ktorý som vždy riešila a riešim je ten, že ja som si vždy predstavovala , že tie buchty budú mať okrúhle, lekvárové srdce. A nie. Vždy po rozkrojení , je ten lekvár rozliaty pod vrchnou kôrou.
A tak som zahusťovala lekvár makom alebo perníkom. A nikdy to nepomohlo. A tak som si sadla k internetu a hľadala dôvod. A toto mi našlo .
Mak aj perník majú olejové zložky a na zahustenie za studena to funguje, ale pri parení , teplom sa ten lekvár zase len rozleje.
Takže nabudúce vyskúšam nejaké suché zahusťovadlo.
Tentokrát som chcela vyskúšať buchty na pare tak nejako inak.
A vymyslela som toto.
V Advente sa ešte len pripravujeme na Vianoce a chuť na sladké ešte nie je zasýtená koláčmi a zákuskami a sladkými pečením. Ešte máme radosť zo sladkého jedla.
A tak som urobila tieto …..s chuťou Adventu……
Nie sú to také babičkovské puf knedle. Sú robené z múky T 550, to je múka určená na kysnuté cesto a má v sebe viac lepku.
Sú hustejšie, ale sú ľahučké, mäkké, pružné. Nevšednejšiu chuť im pridáva strúhaná citrónová kôra . Potrela som ich maslom, ochutené rumom a ten úplne najvýraznejší tón im dodala posýpka, ktorú som urobila zo strúhaných rumových perníkov.
No a nabudúce , to už ale až niekedy v Novom Roku, ak dožijeme, budem robiť buchty na pare len z polohrubej múky a lekvár zahustím piškótami, alebo nejakým kuchynským škrobom. Uvidím ako to dopadne.

Suroviny

Na približne 16 buchiet budeme potrebovať

Suroviny na cesto

500 g hladkej múky typ 550
250 ml vlažného mlieka
30 g rozpusteného masla
60 g kryštálového cukru
1 vajce
25 g čerstvého droždia
1 balíček vanilkového cukru
nastrúhaná žltá kôra z jedného citróna
1 štipka soli

Suroviny na plnenie

250 až 300 gramov slivkového lekváru
2 až 3 polievkové lyžice mletých piškót alebo strúhanky
(voliteľné: 1 čajová lyžička rumu do lekváru)

Suroviny na potretie

roztopené maslo
1 (2) polievková lyžica rumu

Suroviny na posýpku

2 až 3 kusy mäkkých perníkov – najlepšie rumových
nastrúhať

Postup

Pripravíme si kvások.
Z teplého (nie horúceho) mlieka odoberieme dve až tri polievkové lyžice, pridáme rozdrobené droždie, jednu čajovú lyžičku cukru a trochu múky. Necháme asi pätnásť minút napeniť.
Do misy dáme múku, zvyšný cukor, vanilkový cukor, soľ, nastrúhanú citrónovú kôru, vajce, rozpustené maslo a napenený kvások.
Vypracujeme hladké, pružné cesto. Ručne miesime približne desať až dvanásť minút. Ja som znovu chcela vyskúšať miešanie šľahačom s vlnitými násadkami a asi po x-tý krát som po piatich minútach prešla na ručné miesenie. Miesime, kým sa cesto neoddeľuje od stien a ruky nemám tým cestom úplne zabrblané, ale ostávajú čisté.
Misu prikryjeme a necháme približne štyridsaťpäť až šesťdesiat minút kysnúť, kým cesto nezmäkne a nezväčší objem. Cesto z múky typ 550 bude pôsobiť pevnejšie ako cesto z polohrubej múky , alebo hladkej múky – je to správne

Pripravíme plnku
Ja som pri týchto buchtách použila mletý mak a na reze vidíme, že to nepomohlo a znovu sa mi lekvár rozlial . Ako som písala v úvode, tak som sa dočítala niečo o suchých zahusťovadlách, nemám s tým skúsenosť, tak najprv napíšem len piškóty. Slivkový lekvár zahustime teda mletými piškótami alebo strúhankou.
Môžete ju odložiť aj na tridsať minút do chladu – lepšie drží tvar.

Rozvaľkajte cesto.


Nakysnuté cesto vyvaľkajte na plát približne 35 x 30 centimetrov s hrúbkou asi jeden a pol centimetra.


Hrúbka je nesmierne dôležitá. Ak by bolo cesto tenké, tak buchty nerastú do výšky, ale do šírky a nebudú také kopčekovité a v strede budú tenké.
Rozkrájajte ho na šestnásť približných štvorcov.
Ja som robila len z polovičnej dávky, preto vidíte len polovičný plát cesta.

Plnenie.
Do každého štvorca dáme jednu čajovú lyžičku hustého lekváru.


Balíme tak, že vytiahneme protiľahlé rohy a zlepíme ich dokopy, okraje dobre zabezpečíme a vytvarujeme buchtu, spojom nadol.


Buchty prikryte a nechajte ešte pätnásť až dvadsať minút podkysnúť.

Parenie.
Do hrnca dáme parák, kúpený v domácich potrebách. Potrieme olejom.
Nemám v Mníchove parák a ani nebudem ho kupovať, pretože mám vlastný spôsob. Mám taký rošt na vysokých nôžkach, ktorý sa má dávať do mikrovlnky.

Ja na ten rošt dám papier na pečenie a nahusto ho poprepichujem a potriem olejom. Vložím túto konštrukciu do veľkého, hlbokého hrnca a prikryjem pokrievkou.


Môžeme dať na hrniec s vodou aj čistú utierku, alebo hustú gázu, alebo nejakú tkaninu. Upevníme ju špagátom. Buchty prikryjeme . Druhým, dostatočne priliehajúcim hrncom hore dnom.
Do hrnca dáme vrieť vodu.
Poukladáme v odstupe buchty na to, čo sme si z týchto troch možností vybrali.
Prikryjeme, aby nám neunikala para
Paríme osem až desať minút bez otvárania pokrievky.

Po naparení.
Buchty ihneď prepichnite špajdľou, aby unikla para.
Potrite ich maslom zmiešaným s rumom

a nechajte pod mierne pootvoreným poklopom desať minút odpočívať.


Po vychladnutí poklop zatvorte úplne. Ak je mokrý, utrite, aby nám nekvapkala voda na buchty.


Buchty polejeme roztopeným maslom, posypeme práškovým cukrom. Ako posyp som nastrúhala rumové perníky….nebudú nastrúhané pekne, lebo sa viac drobia, ako strúhajú, ale ničomu to nevadí.
Tá nová chuť prebije všetko.
Je v nej všetko čo patrí k Adventu.
Citrón, rum, perník, vôňa sliviek

Zemiakové pirohy plnené údeným mäsom

Pridaj komentár


U nás v Selciach sme údené mäso nikdy nejedli so zemiakovou kašou, ako to zaviedol môj Dobrý Manžel. Oni to vraj v Jihlave takto jedávali.
Aj som sa to takto naučila – s určitými vylepšeniami – a teraz mi to príde ako úplne normálne jedlo.

Premýšľala som, prečo to takto mamička s tatíkom nejedávali.
A myslím si, že som na to prišla.

Údené mäso sa u nás nekupovalo.
Až keď sa mi narodila Dobrá Cerka, pamätám si, že som prvýkrát kúpila rolku v sieťke – a aj to len preto, lebo ju kupovali moje kolegyne. Boli to akurátne gazdiné, všetko mešťanky. Z dediny bola len Dáša Milanová a tá ju nekupovala. Ja som sa nechala strhnúť Šárkou a Mariškou.

Raz som nevedela, či to mám variť v tej sieťke alebo ju dať dolu. Tak som ju dala dolu – a mala som z toho rozďavenú hrudu.
No bolo to pred štyridsiatimi rokmi, nedivte sa.

U nás sa údili rebrá – normálne na dvore v udiarni.
Na obloženú misu sme dávali klobásy, šunku a kúpenské, moravské mäso.
Údené mäso, ktoré by sa dalo krájať na centimetrové pláty a jesť s kašou, sme nemali.

Údené rebrá sme dávali do kapustnice, fazuľovice a šošovice.
A keď sme ich jedli „samotné“, mäso sa páralo ako nite a žuvali sme a žuvali.
Nedalo sa to dobre ani prekrojiť.
Ako panská panština sa to jesť naozaj nedalo.

Bolo báječné, nie že nie. Keď som ho umývala pred varením, ruky mi voňali dymom, kým som si ich dvakrát neumyla mydlom.
A keď sa udiarnička rozobrala a zbalila do budúcej zimy, mäso sme si rozobrali a dala som ho do mrazničky. Do samostatného šuplíka, dôkladne zaizolované v sáčkoch, aby mi ríbezle odložené na bublaninu nezasmradli od dymu. A aj tak som každé kuracie stehno cítila za klobásou.

Karcinogén ako sviňa, ale fantasticky dobrý.

Keď sme už nemali vlastné údené, občas som kúpila údené koleno – ale moji rodičia ani náhodou. Mamička mala otrčenú gambu, že to je údené studeným dymom, že to nie je dobrô a ona to jesť nebude. Basta.

A časy sa zmenili.
A kadejakého údeného sa váľa v každej predajni neúrekom.

Chvíľu som bola v eufórii a kupovala som tie vákuovo balené, predvarené, plné vody.
To áno, to sa krája jedna báseň a dá sa to jesť aj so zemiakovou kašou.

Potom som začala kupovať na Gazdovských dvoroch údené, ktoré bolo tvrdé a muselo sa variť aj hodinu, aj hodinu a pol.
Nie je zlé, ale nie je to to, na čo si pamätám.

A je veľmi čudné, že som práve také objavila v Mníchove.
A nie v špecializovanej predajni, ale v najobyčajnejšom hypermarkete.
Dováža sa z Rakúska a je to firma Šimič Speck – chorvátske receptúry. Robia najlepšie škvarky na svete. A verte mi, v mojich ústach bola nejedna škvarka.

Robia aj klobásy, ale tie nie sú ono – málo cesnaku, skôr na priamy konzum.
Slovenské sú najlepšie, lebo sú cesnakové a dajú sa variť.

Slanina – bombová.
Ale údené mäso!!!

Ako keby som si ho práve priniesla z kochu z Podkoníc.
A vtedy som si uvedomila, prečo sa u nás údené mäso s príborom nejedávalo.
Nedá sa.
Medzi zubami vám ostane toľko údených nití, že ak nemáte medzizubnú niť, zošaliete.
Jesť sa dá len po vlase.

Po uvarení ho krájam tým najostrejším nožom, čo mám – a ešte si ho priostrujem.
Vývar z toho mäsa spieva pieseň nádhernú.

DM toto chorvátske , údené nemusí, lebo je príliš výrazné. Ja, dievča zvyknuté na štipľavý drevený dym, si k tomu blažene privoniavam, ale jesť som si takéto, odvykla tiež.
Občas ho ale kúpim, hlavne do fazuľovej polievky. A keď nakrájam mäso na kocky, DM sa vie dojesť do milej chuti.

Kúpim ho tak dvakrát–trikrát do roka.
Aj teraz, keď som ho videla, oči mi jedli a kúpila som.
Urobila som hrachovú kašu, šunkofleky – a stále mi ostal kúsok prerastaného rebra.

A tak som sa pustila do týchto pirohov.

Keďže chcem rozlíšiť horehronské gule a tieto pirohy, pristúpila som k jemnejšej údenej plnke , spracované až do údenej mäsovej peny.
Robila som to prvýkrát a mala som obavy, čo na to DM.
On na také sedliacke jedlá nie je naučený.

Veľmi ma prekvapil.
Jedol aj na obed, aj večer. Kameň zo srdca.

Len mi povedal, že nabudúce to chce výraznejšie – plnku s cesnakom, majoránkou alebo pikantnejšiu.
Pri ďalšom robení pridám ako posyp, určite aj jarnú cibuľku – vraj to veľmi vylepšilo chuť.

Nerobila som z celej dávky, len z dvojtretinovej.
A tak aj píšem recept.

Suroviny

Na tri porcie, približne 18 kusov budeme potrebovať :

Na plnku
180 gramov uvarené údené mäso
1 malá cibuľa
1 malý varený zemiak približne 50 gramov
čerstvo drvené korenie
soľ podľa potreby

Na bešamel
1 orech maslo
1 rovná polievková lyžica hladká múka
80 gramov sladká smotana
trochu soli

Na cesto
380 gramov varené prelisované zemiaky
220 až 240 gramov polohrubá múka
1 malé vajce
1 čajová lyžička soľ
1 polievková lyžica olej (voliteľné)
okrúhla forma na vykrajovanie s priemerom 9 cm

Postup

Deň dopredu uvaríme pol kila zemiakov vo veľmi slanej vode. Ja dám pokojne aj dve polievkové lyžice soli. Po uvarení zlejeme vodu a necháme ich vychladnúť do druhého dňa.

Ideme urobiť náplň.
Uvarené, údené mäso pomelieme , alebo nakrájame na veľmi malé kúsky. Ja som ho zmixovala v robote a rovno som k nemu prihodila aj jeden približne päťdesiatgramový uvarený a ošúpaný zemiak.

Malú cibuľu očistíme a nakrájame na jemno.
Rozohrejeme maslo a cibuľu pomaly udusíme do sklovita.
Cibuľu zasypeme hladkou múkou, krátko orestujeme a zalejeme sladkou smotanou. Miešame, kým bešamel nezhustne. Trochu osolíme a necháme mierne vychladnúť.

Bešamel pridáme k údenému mäsu so zemiakom

a vymiešame hladkú, jemnú pastu.



Zemiak v plnke nemá za úlohu „nadstaviť“ množstvo. Pridáva sa preto, aby plnku zvláčnil, stiahol ostrú dymivosť údeného mäsa a pomohol jej držať tvar. Príliš hustá plnka by pri plnení piroha, mohla roztrhnúť cesto, príliš mastná by zasa premastila vnútro piroha a okraje by sa nezatvorili. Zemiak poskytne plnke ideálne proporcie.

Plnku odložíme bokom a ideme vypracovať cesto.

Zemiaky ošúpeme.
Včera som dala variť pol kila a dnes mi po ošúpaní ostalo 415 gramov. Jeden zemiak som odobrala do plnky, takže čistá váha bola 380 gramov.

Zemiaky prelisujeme. Ak nemáte lis, použite strúhadlo s jemnou slzičkou.
Na dosku nastrúhame uvarené zemiaky, pridáme soľ a jedno malé vajce (moje malo pred rozbitím okolo 50 gramov).
Prisypeme 220 gramov polohrubej múky a začneme vypracovávať zemiakové cesto.

Pri zemiakovom ceste je vždy rozpätie múky rôzne – závisí od kvality a vlhkosti zemiakov. Správne vypracované cesto sa pri vaľkaní netrhá a nelepí sa ani na valček, ani na podložku. Stačí dosku len jemne poprášiť a povrch cesta tiež. Cesto má byť hladké, okraje nie sú zúbkované.




Ak vyvaľkáme kruh, ostane kruhom. Dá sa zdvihnúť bez roztrhnutia.
Ak je cesto príliš mäkké, postupne prisypeme múku a zapracujeme ju.

Ja som cesto asi raz podvihla a raz podsypala, takže som minula aj tých dvadsať gramov múky, ktoré som mala pripravené bokom.

Cesto rozvaľkáme na hrúbku dva až tri milimetre.
Vykrojíme kolieska. Myslela som, že ich bude dvadsať, ale vykrojila som len osemnásť. Až potom som si všimla, že vykrajovačka mala priemer 9,5 cm.
Ak robíte pirohy prvýkrát, zvoľte radšej väčší priemer než menší.

Plnku ochutnáme. Mne sa zdala chuťovo v poriadku, ale po uvarení bola jemnejšia, než som chcela. Plnku určite dostatočne osoľte a okoreňte. Veľmi by pomohol jeden pretlačený strúčik cesnaku , alebo malá lyžička sušenej majoránky.

Plnku si môžeme prevážiť a vydeliť na počet pirohov, aby boli guľky rovnaké. Keď som videla veľkosť prvých piatich, robila som už od oka.
Guľky z plnky držia tvar a netreba si zvlhčovať ruky.

Na každý kruh cesta položíme plnku, tesnučko pod stred.




Vrchnú polovicu cesta prehneme cez plnku, prstami ju mierne zatlačíme do cesta,

vytlačíme vzduch a pevne utesníme okraje.


Vznikne pekný, naplnený polmesiac.

Pirohy ukladáme na podnos poprášený detskou krupicou alebo hrubou múkou.




Dáme variť veľké množstvo osolenej vody.
Pirohy varíme v dávkach po šiestich kusoch.
Vložíme ich do vriacej vody a čakáme, kým vyplávajú na povrch.
Keď vyplávajú, varíme ich na miernom klokote maximálne dve minúty. Vyberieme dierovaným podberákom a necháme dôkladne odkvapkať.

Pirohy kladieme vedľa seba. Neprekrývame ich cez seba. Sú horúce a mäkké, takže s nimi nemanipulujeme zbytočne.
Necháme ich vychladnúť a trochu oschnúť. Spevnejú a budú pripravené na opekanie.

Na veľkej panvici s nepriľnavým dnom, rozohrejeme trochu masla a oleja.
Pirohy poukladáme vedľa seba a opečieme z oboch strán, aby sa vytvorila zlatistá kôrka.
Zbytočne ich neprevraciame, len ich nadvihneme, aby sme videli, či sú už pekne dopečené, a až potom otočíme.

Pečieme len také množstvo, ktoré sa zje.

Na tuku opražíme do zlata cibuľu a pred koncom pridáme trochu masla.
Podávame preliate výpekom a restovanou cibuľou. Ja som pridala aj tú jarnú cibuľku.

Ak máte uvarené pirohy a nezjedli sa, vložte ich na panvicu, kde ste predtým dusili cibuľu alebo opekali pirohy, a otočte ich v zostatkovom výpeku, aby sa jemne omastili.

Dajte ich do plastovej nádoby, uzatvorte a vydržia vám do druhého dňa.


V mikrovlnke by sa ohrievať nemali.
Ohrejte ich nad parou dve až tri minúty, alebo ich ponorte na minútu do vriacej vody.
Alebo ich znovu opečte – tento tretí spôsob je najistejší.

Uvarené pirohy nezmrazujte.
Ak chcete mraziť, tak len neuvarené.

Neuvarené pirohy poukladáme vedľa seba na tácku, ktorá sa zmestí do mrazničky.
Keď zmrznú, dáme ich do sáčku a uložíme na plocho.
Varíme ich nerozmrazené, rovnako ako čerstvé – po vyplávaní na povrch ich varíme ešte minútu až dve.

Uf. Rozpísala som sa.
Chcela som, aby sa v tom vyznal aj úplný začiatočník.
Nabudúce vyskúšam aj iné plnky.

Turecká pide s mletým mäsom

Pridaj komentár

……a všetci anjeli majú od včera smiechu plné nebo….

Strýčko Ondrej
My čo sme ostali dolu, na Teba nezabudneme.

*6. 2. 1933 – +4. 11. 2025

Pide je tradičný turecký plochý chlieb v tvare loďky, ktorý sa plní mäsom, syrom alebo zeleninou. Kıymalı Pide je mäsová, turecká verzia tohto plneného chleba a inšpiráciu som našla u autorky Chef Burçin Arda.
Táto dáma je čistokrvná turecká žena a ten turecký názov som vypísala preto, že ak chcete plne autentický, turecký recept môžete si to na stránkach tejto dámy podľa toho názvu nájsť.
Zmenila som si tam veľa vecí, aby som chuť prispôsobila našim chutiam.
A robila som ho aj s inými množstvami.
Napríklad cesto som robila z polovičnej dávky, ale mäsovú náplň som robila celú dávku a celú som ju aj na tie tri kusy použila. A nepoužila som jahňacie mäso a koreniny, ktoré sa k jahňaciemu pridávajú. Dobrý Manžel by to spokojne zjedol aj s jahňacím, dokonca by bol veľmi rád, ale ja by som to nemohla prežrieť a ochutnať som to musela, aby som to vedela na prvýkrát zhodnotiť, ako o tom informovať.
Náplň som ochucovala podľa našich preferencií. Zmenila som množstvo syrovej náplne v okraji pide a použila ochutenie a značku syra, ktorú máme radi.
Áno, v zásade môžem povedať, že toto je teda pide, hlavne kvôli tvaru, ktorý som dodržala, ale taká moja.
Myslím, že každá gazdiná pridáva svoju invenciu, svoje skúsenosti, svoje chute a tak to má byť a je možné, že nejaká turecká gazdiná ich robí tiež tak ako ja.
Robila som prvýkrát a je to vidieť. Išlo mi to trochu nešikovne.
Rozhodne to upečiem aj mojej rodine na Slovensku. Tam nás bude dostatok, aj na celú dávku cesta.
Ospravedlňujem sa za mizernú, mizernú kvalitu fotiek.
Dnes som bola veľmi nesústredená a roztržitá. Neodhadla som ani osvetlenie, ani vzdialenosti, ani nastavenie. Úprava fotiek mi zabrala strašne veľa času a aj tak sa s tým nedalo urobiť takmer nič.
….Smútim….

Odpočívaj v pokoji strýčko.
Veľmi sa bojím, že tatík nebude chcieť trhať súrodeneckú partiu čo tam hore máte a bude sa ponáhľať za svojou Zlatkou a Vami všetkými…Aničkou, Jankom, Želkou a Tebou…jeho dvojičkou.
Z jeho krčmárskej rodiny, už ostal mimo nás detí, úplne sám. Odišla mu manželka, súrodenci, švagrovia, švagriné a Ty si sa narodil o dve minúty skôr a tak si skôr aj odišiel.
Boh Ti tam hore žehnaj.

Suroviny

Na tri veľké pide budeme potrebovať


Na cesto :

300 g hladká múka
100 ml sladké mlieko
100 ml voda
3 veľké polievkové lyžice olej
5 gramov sušeného, alebo 15 gramov čerstvého droždia
1 čajová lyžička soľ
1 čajová lyžička cukor
Na potretie pide:
1žĺtok + 1 polievková lyžica mlieko + 1 polievková lyžica olej
sezamové semiačko

Na mäsovú plnku :

400 g mleté miešané mäso (hovädzie a bravčové)
4 polievkové lyžice olej
1 cibuľa
bobkový list
250 g konzervované krájané paradajky
1 kápia
2 zelené papriky
1 čajová lyžička soľ
1 čajová lyžička tymian
1 čajová lyžička mletý koriander
čerstvo drvené korenie
podľa chuti mleté chilli
1 čajová lyžička mletá sladká paprika

Syrová zmes do okrajov :

120 g strúhaná mozzarella
80 g tvrdý nastrúhaný syr balkánskeho typu
nasekaná petržlenová vňať
+ syr na posypanie



Postup



Najprv dáme dusiť mäso.
Cibuľu očistíme a nesekáme na jemno.
Tri papriky očistíme a nakrájame na menšie kocky.
Do kastróla dáme rozohriať olej.
Dáme podusiť cibuľu, ale len tak do sklovita. Hned k cibuli vhodíme aj bobkový list.
Pridáme mleté mäso a to opekáme, kým sa nám nerozdrobí.
Osolíme, pridáme tymian a mletý koriander.
Premiešame a pokračujeme čerstvo drveným korením, kto má rád ostrejšie, tak pridá chilli.
Premiešame a dáme pod pokrievku. Dusíme na stíšenom plameni nejakých desať minúť. Odokryjeme a pridáme mletú sladkú papriku a vlejeme konzervované krájané papriky.
Premiešame, podlejeme horúcou vodou a dusíme do mäkka. Strážte si to, ak treba tak občas podlievame horúcou vodou.
Kým dusíme mäso, ideme si urobiť cesto.
Mlieko a vodu zmiešame a nahrejeme aby bolo teplé, ale nie horúce. Odlejeme polovicu a dáme do neho lyžičku cukru a droždie.
Necháme pracovať droždie v mlieku, nejakých päť až desať minút.
Do preosiatej múky urobíme priehlbinu a vlejeme do neho kvások, pridáme olej, soľ a zvyšok mlieka.
Začneme spracovávať do cesta .Usúdila som, že je dosť husté a tak som priliala ešte trochu horúceho mlieka. Nebojte sa toho, môže byť horúce tak, ako Vám udrží ruka.
Vypracujeme mäkké pružné cesto.
Prikryjeme a necháme hodinu kysnúť na teplom mieste.
Mäso sa nám dusí, cesto kysne.
Zmiešame syr s nasekanou vňaťou.
Po hodine by malo byť mäso už hotové, odokryjeme ho a necháme vydusiť.
Ešte ho ochutíme ak treba. Mala som na linke zabudnutý očistený strúčik cesnaku a tak som ho do toho mäsa prelisovala a môžem povedať, že urobil veľkú parádu.
Vykysnuté cesto rozdelíme na tri rovnako veľké bochníky, prepracujeme a necháme ešte podkysnúť 10 minút.
Máme hotové mäso


hotové cesto


syr.

Každý bochník cesta vyvaľkáme na ovál asi 30 × 14 cm. Nemusí to byť samozrejme presné. To cesto by nemalo byť tenučké, aby bolo pekne nadýchané po upečení.


Tretinu syra rozložíme dookola okolo celého okraja oválu.
Okraje založíme a upevníme.
Na to, že som to robila prvýkrát, som nemusela dávať hneď také veľké množstvo syra, aby som získala grif na to, ako to šikovne zabaliť do tunela. Takto som sa s tým vytrápila, Vám poviem.


Táto fotka je naozaj strašná a inú nemám
V tejto fáze som už loďky preložila na plech, vyložený papierom na pečenie.
Môžete preložiť hneď len ovál a plniť syrom už na plechu. Je to na Vás.


Plnku tiež rozdelíme na tri časti a uhladíme ju do stredu pide.


Posypeme zľahka syrom
Okraje pide potrieme rozšľahaným žĺtkom s olejom a mliekom.
Nakoniec hojne posypeme sezamom.


Dáme piecť do vyhriatej rúry , povedzme na 200 až 210 stupňov.
Pečieme 12 až 14 minút.

Je to samozrejme len orientačné, každá rúra pečie inak. Správne upečená pide má okraje zlatohnedé, syr je roztopený. Ak opatrne pide podvihnete, aj od spodu musí byť zlatá.
Pide sa krájajú tak ako je na obrázku.


Podávajú sa hneď po upečení.

Presne tak ako sa podáva napríklad pizza. Pide je vlastne taká turecká pizza.

Dobre som urobila, že som dala viac mäsovej plnky a aj syra. Pide je úžasne šťavnatá.


Toto jedlo rozhodne zaraďujem do rodinného repertoára a budem skúšať rôzne náplne. Ani Vy sa nemusíte otrocky držať mojej náplne, urobte si takú, čo vám bude najviac chutiť.
Dobru chuť.














Králik (nôžky) , pečený na zelenine

Pridaj komentár

Je vážne zaujímavé sledovať zvyklosti každej, jednej rodiny, čo sa týka stravovania.
U Dobrej Cerky je to jasné. Tam máme našu lásku autíka Janíčka, takže tam nie je o čom polemizovať. Varí sa pre neho samostatne.
Ale ! Janíčko ma v tomto smere srdí. On vraj u konkurenčnej Dobrej Starej Mamky, je normálne všetko. Teda takto. Ona mu varí samozrejme preferenčné jedlá, ale keď nemá, tak zje tam hocičo. A v škole jedáva vraj tiež normálne.
Ale doma!!!!!!!!!!!!!! Tak to je iná káva.
Keď bol malý, tak sme ho aj volali Pán Rožkár. Jedine rožky a vždy len rožky.
A ráno mlieko do fľaši s dudlom.
On so svojím ockom, vstávali vždy o pol piatej ráno, keď sme my všetci ešte sladko spali (Dobrá Cerka, Dobrá Vnučka, ja). Ocko mu dal mliečko a spojne si robili svoje.
Raz ráno sa Radka zobudila, ako nad ňou stojí znepokojený Janko a vraví jej : „niečo čudné je s Janíčkom, vypil asi len tretinu mlieka z fľaši, to sa ešte nikdy, nikdy nestalo“
No a vzápätí maminka zistila čo sa deje. V snahe dostať do Janíčka aspoň kúsoček vitamínu, dali mu deň predtým k olovrantu, okrem tradičného rožka, jabĺčko.
No jabĺčko.
Jeden malý kúsok mu nasilu strčili do úst.
A ráno mu maminka v ústach našla ten kúsok jablka.
Keď ho od toho oslobodila, tak spokojne vypil svoje mliečko. Držal ho v ústach celé poobedie a celú noc s ním aj spal.
Toľko k vitamínom.
Ale zase. Konkurenčná Stará Mamka sa s tým nehrá a dáva mu jabĺčko. A on ho zje. Ja mu ho môžem aj nohou napchať do úst…niet tej sily…niet tej sily.
A ako mu prestali dávať mlieko do fľaši s cumľom, prestal piť mlieko. Tak už 10 rokov môj vnuk nepije mlieko. A možno v škole pije, netuším. Ale keď by som ho pred neho postavila v pohári, tak neboj sa….hlava by mu odpadla, čo by sa s ňou dokýval do strán a takým mocným hlasom by opakoval „nechcem, nechcem, nechcem“
A raz ho posadili a povedali, že musí a nevstane od stola. Bože to zúfalstvo v očiach, tá krivda. Po polhodine sa mu roztriasla bradička a tiché žalostné slzýýýýýýýýýýý dolu tvárou. A ten sopeľ až po bradu.
A s Dobrou Vnučkou Dorkou, je tiež radosť žiť.
„Ja to mäso nechcem, lebo je „žužľavé“ Nech si už pod pojmom žužľavé, predstavíte čokoľvek. Či je to kuracie, bravčové, hovädzie, akékoľvek.
Ale tam som si aspoň na istom.
Veľa načistenej zeleniny, veľa načisteného ovocia. Rožtek bez šunky, len s maslom.
Ocko sa ohromne potešil, keď videl ako to do Dorky padá. Ráno hlboký tanier očisteného ovocia. Poobede hlboký tanier očistenej zeleniny. Ako Omka odišla, tak nakúpil plnú chladničku a po troch týždňoch to všetko povyhadzovali. Dorka má totiž vážnu chorobu, veľmi vážnu….nechce sa jej. A tak keď odišiel otrok, ktorý jej to každý deň hotoval, prestali taniere.
A cestoviny. Červené cestovinky sú to naj naj naj. A halušky s bryndzou. A sladké jedlá. Je to ockovo dievčatko v tomto smere.
Dobrý Zať Janko ma srdí tiež.
Neustále mi hľadí pod ruky, koľko oleja dávam na základ.
MŇA, čo stále odmeriavam tuk, na ktorom varím na max. dve lyžice, nakúpila som tie najkvalitnejšie hrnce, aby som eliminovala tuky v kuchyni a ešte aj tak drdle. Do šalátu nemám dávať olej!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! No čo je na rozum!!!!!!!!
Radšej mu mám dať paradajky na surovo.
Ale veď dobre, ale tá zelenina potrebuje nejaký tuk na to, aby sa uvoľnili všetky tie zdravé veci
Ale keď upečiem pekanový koláč!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Tam nie je nič ani žužľavé, ani tučné. To je úplne zdravé. Ako ho upečiem, tak je v nich v priebehu dvoch hodín.
Ale keď Jankovi predpísali tablety na vysoký cholesterol, tak vážne zabral .
Upravil svoj životný štýl a schudol minimálne 10 kíl. Minimálne. Všetka česť.
A tablety mu vysadili. Za pol roka sa táto zmena udiala.
A pokračuje.
Som na neho hrdá.
Dobrá Cerka Radka je moje dievčatko.
Mnou vychovaná, na moje jedlá naučená. Zje všetko čo aj ja. Bez rečí a s veľkým mňamkaním. Pravdaže okrem zeleninových šalátov. O tom nemôže byť ani reči. Ak by som jej všetku zeleninu sveta urobila na teplo , tak to je iná káva, ale surovú….ee.
Bohužiaľ aj postavou by bola moje dievčatko, takže musí na sebe tvrdo pracovať a aj to robí. Raz nemohla ísť do cviločnice (2x týždenne, aj Dorka chodí, Janko vesluje doma zadarmo) , tak si hodinu urobila v obývačke.
Prisahám…prisahám, že ja by som do desiatich minút padla mŕtva.
Ja by som nemohla byť škótskym bojovníkom ako boli vo filme Statočné srdce.
Tam na jednej strane lúky, dlhej ako dve futbalové ihriská, stáli Angličania a na druhej strane Škóti. Chvíľu na seba hulákali, chvíľu si ukazovali holé rite, chvíľu velitelia bliakali do svojich ľudí motivačné citáty a zrazu povedali…TERAZ.
A všetci sa s veľkým revom, oproti sebe rozbehli, čo im nohy v onuciach stačili.
Ja tam byť, nedobehnem ani od bránky na kraj jedenástky a padnem rovno mŕtva.
Takže keď som Radku videla, ako zurvalo poskakuje, leje sa z nej pot a vládze, tak som skláňala hlavu pred ňou.
Ona keď takto doma cvičí, tak sa normálne preoblečie do cvičebného úboru.
Tak toto by mňa jakživ ani nenapadlo. Ja keď ráno mám 20 minútové cvičebné okienko, tak si vyzlečiem pyžamo, oblečiem tričko a zvalím sa na žinenku, tak ako som.
Sme koncom leta išli celá família selčiansko-cabanovská na takú chatu. Milujeme to tam pre prostredie, pre vybavenosť, pre možnosti. Idem urobiť reklamu https://www.podhorou.sk/ . A musím si kopnúť.
Je to postavené za pomoci dotácie zo zdrojov EU a je to normálne dostupné pre verejnosť a majitelia legitímne odvádzajú dane z príjmu do štátneho rozpočtu a nie je to pre ich súkromné účely z prostriedkov nás všetkých. A ani cestu im nikto neurobil zadarmo. Ráno po búrke , keď vyvalilo strom, prišli chlapi z okolitých usadlostí a svojimi pílami ho rozrezali, aby mohli autá po tej rozbitej ceste prejsť. Koniec reklamy.
No a naša Julka, ona okrem iných vecí, aj vedie nejaké hodiny jogy pre verejnosť. Takže sme sa ženy a dievčatá dohodli, že nás tam pojoguje.
Normálne….normálne sa všetky preobliekli do oblečkov. Ja som nemala také…..že oblečok na jogu. Ja som chcela v teplákoch a v tričku. Každá mala tie farebné obtiahnuté legínky na pätu a tie lajblíky, či ako to mám nazvať, na tom obtiahnuté a ladiace a široké tričká s veľkým výstrihom, spadnuté cez jedno plece. Ešte aj Dobrá Švagriná mala oblečok. trochu striedmejší, ako sa dámu tesne pred dôchodkom patrí…ale mala. A Dobrá Cerka mala také legínočky, čo mali pripojené na sebe farebnú sukňu!!!! A každá mala ladiacu farebnú karimatku.
Bože, koľko miesta to zabralo v aute.
Ja som ako debil niesla vedro kyslej fazule, pečenú krkovičku a ládičku koláčov.
Na budúci rok trt makový, kúpim si oblečok a karimatku. Tak.
A po tých 45 minútach sa zdvihli, zbalili karimatky, išli sa preobliecť do pôvodného oblečenia a zapojili sa, ako keby nič, do chatových aktivít.
No a prečo to píšem.
Pretože naša chatová komunitka na Okrouhlíku, o počte troch ľudí sa tak vyprofilovala, čo sa týka jedla, že aby sme sa niekde spojili v chutiach, tak by sme dookola varili pár druhov. Naša Okrouhlická rodina sa nijako nevymyká z pravidiel.
No a toto jedlo je jedno z nich.
Nekupujeme na to celého králika, zajaca. Len nôžky.
A som si zapremýšľala. Kde dávajú v spracovateľských firmách to mäso čo ostane po stehnách? Ja som kúpila štyri stehná. To sú dva zajace. Kde je hrudný kôš a predné behy? Lebo tam kde chodíme nakupovať, predávajú buď stehná, alebo celého. Niežeby som chcela hrudný kôš. Načo by mi bol.
Keď sme ešte za mojej mladosti chovali zajace v Selciach, tak si vôbec nepamätám, žeby sme zajaca nejako často jedávali. A to sme chovali tých belgických obrov. Pokiaľ mi pamäť siaha, tak sa mäso z nich pridávalo do mäsa na klobásy a mávali sme takéto údené klobásy. Bravčové ku zajačiemu 3:1.
Nevadili mi a mala som ich rada. Celá rodina. Akurát Dobrý Brat Jožko zľahka pindal, ale keď sme mu ich posielali na vojnu, alebo si bral do Bratislavy na intrák, tak ich bral s vďačnosťou.
A ešte sme robili veľkonočné jahňa a aby bolo dosť na pekáči, tak mamička prihodila aj zajačie hrudky. Ale na ostatné jedlá si vôbec nepamätám. Viem, že náš Maťo zo Spišskej…božtek do nebíčka, raz robil zajaca podobným spôsobom ako tohto , ale on to marinoval ešte aj v červenom víne do druhého dňa a všelijaké veci tam pridával a všetci omdlievali, že aké je to dobré.
Ja som tvrdila, že nemám rada zajačie, tak som ho nejedla a mamička pravdepodobne toto kamuflovala a hovorievala , že je to kuracie. Aspoň si myslím, lebo fakt inak neviem, kde sa tie kilá mäsa, podeli.
Takže králik na zelenine.

Na dve až tri porcie budeme potrebovať

3 králičie nôžky
3 polievkové lyžice olej
1 pásik prerastenej oravskej slaniny
1 cibuľa
3 strúčiky cesnak
2 mrkvy
1 petržlen
1 mesiačik zeleru
1 malý patizón (ak nemáte, tak trebárs malú cuketu)
1 plytká polievková lyžica horčica
1 čajová lyžička hnedý cukor
150 ml zeleninového alebo kuracieho vývaru (alebo voda)
1 polievková lyžica sušený tymian
2 bobkové listy
soľ, čierne korenie podľa chuti (viď text v postupe)
voliteľne 50 ml bieleho vína (pre výraznejšiu arómu)

Postup

Králičie nôžky umyjeme, osušíme, nasolíme a dôkladne ochutíme koreninami.
Toto celkom nepatrí k receptu, ale aj tak to napíšem. Vždy v recepte píšem, že máme použiť čerstvo nadrvené korenie. Mám na to mlynček, ktorý dopĺňam. Nedá sa porovnať ochutenie čerstvými koreninami a takými čo kúpime v sáčku už namleté. Na tento účel som začala kupovať mlynčeky s pripravenými zmesami korením. Po dlhom skúšaní som ostala pri značke kotányi. A vychádzam z mojich empirických skúseností. Nie je to reklama.


Na tohto zajaca som použila koreniny kde je rozmarín, bazalka, červené bobule a paprika. Korenie nie je pálivé. Tie červené bobule sa dajú nahradiť bielym alebo červeným korením. Čerstvým namletím sa to u mňa v kuchyni doslova rozvoňalo. Koreninami som ako vidíte nešetrila. Jaj, ešte som mala rozdrvené nové korenie.


Urobíme si cibuľový základ.
Nakrájame slaninové kocky a ošúpanú cibuľu na veľmi veľmi drobno. Nemá to nijaký zvláštny význam tá cibuľa, ale ja som nechcela, aby bola viditeľná.
Kocky nasucho rozpražíme a pridáme ešte lyžicu oleja. Na tomto orestujeme cibuľu do voňava, aby stratila svoj štipľavý akcent. Pridáme plátky cesnaku.


Všetku zeleninu ošúpeme, patizónu vyrežeme aj pavučinový stred s jadierkami. Pokrájame na približne rovnaké kocky. Ak použijete cuketu, tak tú by som skrájala asi na väčšie kúsky, pretože tá sa zvykne rozvariť úplne.

Do cibule pridáme ešte dve lyžice oleja, a pridáme surovú zeleninu. Dôkladne premiešame, aby sa zelenina obalila. Zvýšime zdroj tepla, pridáme lyžicu vody, prikryjeme pokrievkou, znížime zdroj tepla a dusíme asi päť minút.
Po tejto dobe pridáme k zelenine horčicu, cukor, tymian, bobkový list posolíme lyžičkou soli a premiešame.
Zeleninovú zmes preložíme do pekáčika.
Na zmes položíme stehná

a zalejeme vývarom, alebo vodou.

Pekáč prikryjeme alobalom a dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C.
Pečieme asi hodinu prikryté, potom odstránime alobal a pečieme ešte dvadsať- tridsať minút odkryté, aby mäso a zelenina chytili farbu a šťava sa zredukovala, ak je jej príliš veľa.
Tesne, tesne pred dopečením môžeme na každý kus mäsa dať plátoček masla. To je na uvážení, každého z Vás.
Ja som podávala s ryžou a skvelý je k tomu vraj jablkový kompót.
Stehná boli úžasné, mäkké a skvele dochutené.

Bol to skutočne zdravý, mladý zajac a ja mu ďakujem za jeho mäso.







Čevapčiči s balkánskou ryžou (djuveč)

komentáre 4

Keď som prišla z chaty domov do Mníchova, tentokrát veľmi neplánovane až o 2 mesiace neskôr ako sme zamýšľali, musela som skontrolovať všetko v mrazničke a mleté hovädzie bolo v nej najdlhšie a potrebovalo urýchlene spracovať.
Dobrý Manžel ovrával už dlhšie čevapčiči.
Ja viem, čo presne on vlastne chcel. On chcel to kombo, pod ktorým si každý Slovák predstaví pod slovom „čevapčiči“. Hranolky + mäsové valčeky + horčica + nadrobno nasekaná cibuľka.
A tom som zase ja nechcela.
Z chaty sme si priniesli strašne veľa zbytkov úrody, ktorú bolo treba urýchlene spracovať. Prezreté a šúveriace sa papriky, dozrievajúce a mäkké paradajky, cibuľku a rôzne iné veci, ktoré sme priviezli v čerstvej forme. A ja keď potrebujem toto spracovať, tak vtedy nepoznám brata….vyhadzovať to nebudem, len preto, lebo DM chce horčicu a cibuľu a hranolky a opečené mäso.
A hneď po príchode som si kúpila nové číslo nemeckého, variaceho časopisu. Už som mala absťák.
Nebolo v ňom nič prevratné, ale bol v ňom recept na djuveč, kde bol pri varení použitý ajvar.
A padlo rozhodnutie.
Takto som djuveč ešte nevarila. Tej ryže uvarím trošku viac, pretože ja čevapi jesť nebudem a budeme mať obidvaja parádne jedlo spolu s kapustovým šalátom.
A predstavte si to…..
Počas varenia, keď som vybrala zo špajzy pohárik ajvaru, som zistila, že to nie je ajvar, ale harissa.
A tak som si našla recept na ajvar, že si ho v domácich podmienkach veľmi narýchlo, narýchlo urobím.
Pri tej príležitosti som si okamžite spomenula na istú dámu Hannah Neeleman, ktorú sledujem na instagrame.
Je to mormónka, mladá mamička 8 detí, ktorá žije so svojim manželom na obrovskej farme, ktorá sa volá Ballerina Farm.
Hannah je nesmierne pekná…vážne, ona vyhrala aj súťaž pani Amerika vo svojom šestonedelí, keď sa jej narodilo tuším 6 dieťa a v prestávkach medzi promenádou v plavkách a večerných šatách, to bábätko kojila.
Jej obrovským snom v mladosti bolo, stať sa baletkou a robila preto všetko. A skutočne ju prijali na jednu z troch najprestížnejších baletných škôl v Amerike. Bola jedna z najtalentovanejších a dostala úplné štipendium.
Taká bola dobrá.
A čo sa nestalo.
Zoznámila sa so svojim terajším manželom, tiež mormónom, keď bola na prázdninách v rodnej vieske v Utahu.
A veľká láska to bola.
A on ju požiadal o ruku a ona chcela doštudovať.
Povedal nie , buď hneď, alebo nikdy. Ako neznášam toho chlapa. A presne je to ten typ, čo sa mi ani na pohľad nepáči…kučeravé vlasy…bŕŕŕŕ.
A ona bola taká zamilovaná, že sa rozhodla z tej školy odísť. Vzdala sa svojho sna, za cenu sna jej chlapa. Jej posledný záber na škole bol, ako na konci prvého ročníka už s veľkým tehotenským bruchom, robí pred zrkadlom pri tyči, padedé, aby sme nevyzerali ako barbari, tak sa to píše „pas de deux.“
A títo dvaja mladí manželia si založili mäsovú a mliečnu farmu.
A nazvali ju Ballerina Farm.
A je nesmierne úspešná.
Ako sa rozrastala rodina, tak sa rozrastala aj farma a teraz už posielajú do celého Utahu a možno aj ďalej v debničkách mäso, mliečne výrobky a podobne. Zásobujú školy a firmy a čojaviem čo .
Majú aj online obchod a ja veľmi túžim, po takom noži na chlieb, čo ona používa a raz si ho na Ježiška aj zaželám v prípade, že budem raz piecť chlieb. A aj zásteru odtiaľ chcem. Do tej som musela najprv schudnúť, čo sa mi už podarilo…akurát ten chlieb musím začať piecť.
No a táto mladá mamička si založila video profil, kde ukazuje ako varí pre toľkú rotu, čo doma má.
Varí, takpovediac z gruntu.
Sporák na ktorom varí, pečie a kúri, vyzerá tak obstarožne, ale to je klam, je to ručne robený liatinový sporák a stojí okolo 20. tisíc dolárov.
Spočiatku tam pri tom sporáku visel jej obrázok v baletkovskom oblečení.
Asi pred rokom odtiaľ zmizol, visia tam panvice. A jej pracovný stôl tvorí nejaký ponk, skutočne je to akokeby nejaká fošňa z hrubého dreva. Vyzerá to hrozne, ale bezpochyby to stálo tiež pár tisíc.
Stáva sa, že na tom ponku sedí nejaké dieťa, druhé má prisunutú stoličku a vŕta sa vo všetkom, je tam robot a mixér a ona krája mäso na guláš asi z polky teľaťa.
Ak sa rozhodne, že v ten deň budú talianske sendviče, tak najprv zamiesi na chlieb, alebo foccaciu. Veľa chleba, veľa fokáči
Potom prinesie z obrovskej chladničky mlieko a smotanu.
Aby ste boli v obraze.
Prinesie dva päťlitrové poháre plné mlieka. Poháre sú také, čo sa dakedy nakladali do neho maliny na sirup, aby kysli na okne. Ukáže prstom do polovice každého….a potiaľto je smotana. Vezme tretí pohár a takou naberačkou, namojdušu mi pripadá, ako keby bola z kuchyne mojej, nebohej mamičky, ktorú zdedila po svojej svokre, vyčrpká všetku smotanu do tretieho pohára.
Potom ten päťlitrový pohár zdvihne k ústam a poriadne sa z neho napije a opakom ruky si utrie mliečne fúzy. Podľa toho či je porodená , alebo neporodená, mala brucho, alebo dieťa v klokanke. Vždy.
No….možno sú tie poháre trojlitrové.
A z tej smotany urobí vo veľkom hrnci základ na mozarellu.
Potom ide na svoju záhradku s veľkým košom a štyrmi drobnými deťmi. Nazbiera paradajky, očeše celý krík bazalky a vyberie zo zeme cibuľu a cesnak. Každé ma hlávku asi ako moja päsť.
Prepracuje cesto a dá piecť dva- tri bochníky chleba, alebo dva plechy fokáči.
Prinesie z mrazničky kýbeľ ľadu a urobí syr. Spolu s deťmi lúpe orechy, pínia to určite nie je.
Vyberie chlieb a hotový syr.
Pristúpi k mixéru, veľkom ako malé vedro a urobí v ňom asi liter bazalkového pesta. Limetu má asi kúpenú, ale tvrdý syr čo strúha vyzerá ako jej. Vidíte, to má medzeru….ten neurobila dnes, ale má ho v zásobe. Ts ts ts.
Ide do niekam a prinesie za vajling vajec…tie sú jej, lebo mimo farmu, má ona svoj hospodársky dvor, kde sú sliepky, kozy, prasiatka a všetky možné domáce zvieratá. Keď robí kozí syr, tak ide s tým dieťaťom v manduke, alebo s bruchom tú kozu nadojiť a občas si strekne z kozieho cecíku priamo do úst mlieko.
Nakrája tým úžasným nožom krajce chleba, obalí ich vo vajciach, opečie na veľkej čiernej panvici a obloží ho nakrájanou mozarellou, paradajkou a pestom a priklopí druhým krajcom chleba.
Vždy. VŽDY. Je ako prvá.
Má moje sympatie, môžu tam tie jej detiská aj letkis tancovať, môže ten jej muž robiť tam striptíz, či varí, či pečie, vždy si naloží ako prvá a ako prvá sa naje.
Ona potom v nejako rozhovore povedala, že nie vždy robí každé jedlo takto od gruntu, lebo samozrejme občas sa stane, že keď si urobí vlastné fettuciny, tak ich robí z kila múky a ostanú jej, tak ich má do zásoby. Inak múku sype, z takého veľkého vreca.
Takže ja som si pripadala, tak sebestredne lichotivo, trošku ako ona…kvôli tomu ajvaru, ale na ňu nemám v žiadnom prípade. To sa nedá.
No a ešte k receptu.
Ak niekto len začína variť, tak djuveč je také, akokeby balkánske rizoto. A čevapi sú tie malé valčeky mäsa. Mimo Balkán sa zaužívalo skôr označenie čevapčiči , malé čevapi.

Na tri porcie budeme potrebovať

Ryža – djuveč

2 červené papriky
2 cibule
2 strúčiky cesnaku
3 polievkové lyžice olivového oleja
1 polievková lyžica paradajkového pretlaku
1 čajová lyžička mletej sladkej papriky
1 čajová lyžička mletej údenej papriky
3 polievkové lyžice Ajvaru
500 ml zeleninového vývaru
soľ, čierne korenie
1 polievková lyžica sušené oregano
podľa chuti cayenské korenie
dve hrste mrazený hrášok

Domáci Ajvar – samozrejme môžete použiť aj kúpený

Ajvar je papriková zmes z pečených paprík, baklažánu, cibule a cesnaku a dochucovadiel.
Ja som mala len normálne červené papriky a malý patizón + všetko ostatné. Takže som dala

2 naozaj veľké červené papriky
1 maličký patizón (asi ako polovica malého baklažánu)
1 polovička menšej cibule
2 strúčiky cesnaku
3 polievkové lyžice olej
1 čajová lyžička paradajkový pretlak
1 čajová lyžička harissa (ostrá papriková pasta kvôli pikantnosti)
1 čajová lyžička s kopčekom mletá údená paprika
1 plytká čajová lyžička cukor
soľ podľa chuti

Čevapčiči

400 g mleté hovädzie
2 cesnakové strúčiky
1 veľká polievková lyžica ajvar
1 veľká čajová lyžička sušený tymian
1 veľká polievková lyžica strúhanky
ak treba 1 polievková lyžica vody


Postup

Ideme urobiť provizórny ajvar.
0čistíme cesnak a cibuľu. Papriku zbavíme jadrincov a nakrájame na väčšie kúsky. Patizón som obielila, vyhodila pavučinový stred s jadierkami a nakrájala na malé kocky. Ide naozaj o provizórnu omáčku, ak by som nemala ten patizón, tak by som dala len o jednu papriku viac a robila len z paprík.
Na oleji speníme na jemno nasekanú cibuľu a restujeme dve až tri minútky, pridáme cesnak, nech nám zavonia a pridáme malé patizónové kocky. Restujeme nejaké štyri minútky a nakoniec pridáme papriku.
Restujeme desať až dvanásť minút na miernom ohni. Ak sa Vám zmes pripeká, tak pridajte dve lyžice vody.
Vmiešame paradajkový pretlak, sladkú aj údenú papriku, kajenské korenie (ja som dala harissu), soľ a cukor.
Miešame ešte 3–4 minúty, nech sa chute spoja a pasta zhustne.


Zmixujeme, ja som nechala trošku štruktúry, nemixovala som do hladka.
Môže sa dochutiť ešte balsamikom, alebo pár kvapiek citrónovej šťavy. Ja som to nerobila, lebo mi to chutilo aj bez toho.
Odložíme bokom.



Ideme na djuveč.
Očistíme všetko čo sa má očistiť od šupiek a jadierok.
Cibuľu nakrájame na veľmi drobno, cesnak nasekáme.
Papriku nakrájame na malé kocky.
Do kastróla dáme olej. Mne vynikajúco na tento účel poslúžil olej z nakladaných sušených paradajok, ktorý mi ostal, keď som robila nátierku z týchto paradajok
Pridáme cibuľu a restujeme ju dve až tri minúty do voňava , pozor na pripálenie.
Pridáme cesnak a papriku. Všetko dôkladne premiešame, pridáme ajvar, paradajkový pretlak, znovu premiešame. Dáme obidve mleté papriky, soľ opatrne. Radšej dosolíme napevno na záver. No a oregano a trochu pálivej papriky alebo cayenského korenia (dala som tú harissu)
Pridáme ryžu a zalejeme 500 ml tekutiny. V rozpise spomínam vývar. Ja som mala akurát vývar z toho, čo som si varila na obed ružičkový kel, takže som celá spokojná použila ten. Keby som ho nemala, dala by som normálnu prevretú vodu.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a necháme variť nejakých 15 minút.
Po tejto dobe, skontrolujeme v akom stave je ryža (určite ešte nebude uvarená) , prihodíme mrazený hrášok. Nemiešame, nechajte ho tak na povrchu.

Ak sa Vám zdá, že voda sa už vyparila, tak ešte doplňte, úplne vriacou, za nejakú šálku. To sa ťažko hovorí, pretože neviem v ako stupni uvarenia budete mať tú ryžu. Ja som pridala pár lyžíc.
Dodusila som ryžu a hrášok. Trvalo to asi desať minút. Ochutnáme, ak treba dosolíme a ja som ešte predsa, do takého horúceho, pridala lyžičku údenej papriky. Premiešame. Prikryjeme a dáme bokom.

A nakoniec čevapčiči.


K mletému mäsu, pridáme ajvar, prelisujeme cesnak, pridáme tymian, trochu soli a strúhanku.
Ajvar mi to dostatočne zvlhčil a tak som nemusela mäso zvlhčovať.
Zmes sa mi krásne miešaním spojila a vytvorila som desať valčekov.


Čevapčiči opekáme na rozpálenom tuku osem až desať minút.

Keď boli hotové ešte som ich umiestnila do rizota a prikryla.
Urobila som kapustový šalát a podávala.




Krehký rebarbový koláč zo škoricových slimáčikov

Pridaj komentár

O rebarborovom rauši Môjho Dobrého Manžela som už písala. A písala som aj o kosiacom rauši Dobrej Tety Pavly. A čo sa týka toho kosenia, tak som sa mýlila. Veru vlani zasadená rebarbora na chate , ostala vcelku!


Na naplnenie závinu je jej ešte málo a tak ju nadstavím buď jablkami, alebo jahodami.
No ale o tom som nechcela.
Hľadala som nejaké koláče s rebarborou čo sú nie také otrepané. Zase, s ňou sa nedá bohvieako čarovať, ale aspoň vizuálne, keby to bolo také iné.
Pinterest ma sklamal a na Instagrame som ešte nie taká pečená-varená a musím sa viac s ním naučiť pracovať.
Úplne náhodou , v nič nedúfajúc, som sa pozrela aj na nemecký blog Zungen Zirkus a tam som našla hocijaké poklady.
Ja som teda absolútne netušila, že raz budem s otvorenými ústami a nadšením sledovať nejakého nemeckého blogera, pretože s mojimi skúsenosťami som od Nemcov očakávala samé kapkejky a bežné kucheny, ktoré ma nijako neoslovujú. No a tento som si vyhliadla a aj som sa obávala a aj to dopadlo výborne. Ten blog je fakt skvelý.
Musela som si niečo prispôsobiť a som rada, že mám aspoň akú takú povedomosť, pretože improvizácia je pri pečení väčšinou potrebná.
Ja budem možno opisovať prípravu obšírnejšie, aby nebol koláč problematický, ani pre začínajúcich.

No a pochopiteľne, nie je problém nahradiť rebarboru jablkami…napríklad. Ale ak by ste teda pristúpili k jablkám, učíte ich poduste a až tak spracujte do plnky.

 

Suroviny:

Na formu veľkosti  26 cm budeme potrebovať

Na rebarborovú náplň:

700 g rebarbory
250 g jahôd
150 g cukru
30 g potravinársky škrob ( ja som použila maizenu)
1 balíček vanilkového cukru

Na krehké cesto:

550 g hladkej múky
230 g masla
1 vajce
1 štipka soli
3 polievkové lyžice cukru
10  polievkových lyžíc studenej vody
okrem toho:
5 lyžíc hnedého  hnedého cukru
1 polievková lyžica mletej škorice

Na dokončenie :

1 vaječný žĺtok
1 polievková lyžica mlieka
2 lyžice pomarančového džemu (alebo nejakého žltého)I

 

Postup

 

Ako prvé , očistíme rebarboru od zdrevnatených a poškodených častí. Nakrájame ju na veľmi malé kocôčky tak 1×1 cm. Ja som na to použila kolískový krájač na bylinky a veľká spokojnosť.
Rebarboru zasypeme obidvoma cukrami, premiešame a necháme lúhovať dve hodiny. 
Po tomto čase, zmixujeme jahody na pyré a rebarboru úplne zlejeme zo šťavy.
Do odmerky vlejeme jahodové pyré a rebarborovou šťavou dolejeme tak, aby sme mali aspoň 370 ml tekutiny. Ak nemáte, tak dolejte do tejto miery vodou. Ochutnala som a malo by to byť výrazne sladké. Ja som sa držala pôvodného receptu, kde autor dával 120 g cukru a bolo mi to vážne málo sladké. Zvážte podľa seba, akú sladkosť preferujete.

Oznam pre portál Snadné varení : kradnete naďalej moje fotky a recepty, bez môjho súhlasu.  Originál je na chalupnikovi.com/recepty
Z odmerky všetko preložíme do kastrólika a metličkou vmiešame maizenu, alebo gustin, alebo solamyl, skrátka jedlý škrob, ktorý máte doma. Varíme za stáleho miešania, kým nám to nezhustne na kašu.
Kašu vmiešame do nakrájaných kúskov rebarbory,

 

prikryjeme a necháme vychladnúť.


Kým sa nám lúhuje v cukre rebarbora, pripravíme si krehké cesto.
Navážime si múku, najskôr 500 g a tých 50 si necháme bokom na podsypávanie a tak.
Do 500 g vklepneme vajíčko, pridáme cukor, štvrť lyžičky soľ a na kocky nakrájané studené maslo.
Pripravíme si pohár veľmi studenej vody s polievkovou lyžicou.

 

Ja používam na tento účel, tieto pomôcky a výrazne mi pritom pomáhajú.

 

Skúsené gazdiné sa mi smejú, ale ja prácu z krehkým cestom neznášam a tak si pomáham ako viem
Spočiatku to spracovávanie surovín vyzerá zúfalo a je to v mojom podaní strašný bordel. 
Takmer pri všetkých receptoch na rôzne krehké cestá, píše, že vodu len tak dve tri lyžice a najlepšie ľadovú.
To nech si nechajú.
Stále sa mi to mrvilo, nedalo sa mi to dobre vyvaľkať, v paneláku na 10 poschodí som ľadovú vodu z vodovodu nevymámila. Takže som sa na to vykašľala.
Nemusím mať krehké cesto dokonalé a akurátne. Ja pečiem len pre nás a nie pre vyberané cukrárne. Možno sa raz k tomu prepracujem, ale neverím tomu a už vonkoncom nemám ambíciu, byť dokonalá cukrárka.
Skrátka si naberiem studenú vodu a pridávam ju po lyžiciach dovtedy, kým sa mi nedá spracovať normálna guľa cesta. Zásada je pracovať rýchle, aby sa maslo úplne nerozplynulo do cesta. Ak ostanú v ceste malé kúsky masla, je to  absolútnom poriadku.
Do tohto múčneho bordelu som pridala približne 10 polievkových lyžíc. Viac nie, ale zase ani menej.
Potom sa mi zdalo príliš klzké tak prišiel čas na mojich odložených 50 gramov múky, ktoré som zapracovala a mala som takéto cesto.

Rozdelila som ho na dve časti. 
Prvú guľu som vložila medzi dva hárky papiera na pečenie a druhú dala do sáčku a dala do chladničky.
Dá sa vaľkať aj pod potravinárskou fóliou, moja mamička, čo bola frajerka cukrárka (božtek do nebíčka), vaľkala bez známky ťažkostí priamo. 
Mne sa najlepšie osvedčili tie hárky papiera na pečenie, pretože to mám aj mierku. Rozumieme papier na pečenie, ktorý je už nastrihaný na hárky priamo v rolke.
Cesto rozvaľkáme takmer na celú plochu. Vaľkáme najprv po diagonále a cesto sa nám bude pekne tvarovať do rohov.


V miske zmiešame mletú škoricu a jemný hnedý cukor. Hnedý je dôležitý aj preto, aby bolo poriadne vidieť slimáčikový skrúcanec.
Poriadne si namočíme dlane a zvlhčíme povrch vyvaľkaného cesta, aj dvakrát si tie dlane navlhčite.
Polovičku škoricového posypu nanesieme na povrch cesta

a z dlhšej strany, pevne zarolujeme roládičku.  Kľudne ju aj popritískajte.
A takto pokračujeme aj pri spracovaní tej druhej časti cesta.
Takže máme dve naplnené roládičky a dáme ich do chladničky zachladiť. Je to preto, aby sa Vám dali krájať plátky. Ja mám fakt dobrý a ostrý nôž a dali sa mi krájať hneď bez chladnutia. Takže si to vyskúšajte a uvidíte.
Formu na koláč vymažeme maslom a vysypeme hrubou múkou, alebo strúhankou.
Rolády nakrájame na tenké,  max. centimetrové plátky.
Dno rolády pekne dookola vyložíme slimáčikmi a cesto dobre zatlačíme otvorenými dlaňami aby sa spľaštili, vyrovnali a akokeby sa zjednotili do jedného plátu.


Ak máte rozdrobené piškóty, alebo strúhanku, tak posypte povrch. Ja som mala, ale som načisto zabudla, takže som to mala bez posypu.
Na slimáčikov navrstvíme plnku a uhladíme.
Na papier si obkreslím formu  a na ten vzor pokladieme ďalšiu vrstvu slimáčikov.

A teraz nám vznikne taký menší problém.
Jeden je ten, že napríklad ja, som mala málo tých slimáčikov na pokrytie celého povrchu.

Neskôr sa ukázalo, že to problémom nie je.
Totiž tie slimáčiky ste na spodnej časti koláča , mohli smelo rozťapkať a zjednotiť dlaňou ruky, priamo v tej forme.
V hornej časti sa to urobiť nedá, keďže už tam máme plnku, ktorú by sme tým tlakom vytlačili, musíme to urobiť na tom papieri valčekom
Ja som tie slimáčiky rozvaľkala a zjednotila, tak, že to, že som ich mala málo, bola skôr výhoda, ako nevýhoda. Vaľkala som znovu cez papier na pečenie.

Ale problém nastal, ako to preniesť na koláč.
Na váľok sa to nedalo navinúť, lebo sa to rozpadalo.

Takže som si podobrala cesto zľava a sprava takými malými doštičkami  na krájanie,

a rýchlym pohybom som to prehodila na povrch koláča.
Čo sa pokazilo, to som napravila a bola som spokojná.


V poháriku rozšľaháme žĺtok a mlieko a nejaký žltý džem, bez kúskov ovocia. 
Štetcom potrieme povrch.


Ostalo mi tej pomády strašne veľa a s ťažkým srdcom som to vyhodila, lebo som vážne netušila čo s tým.
Rúru máme vyhriatu na 180 stupňov, vložíme do nej koláč a pečieme približne 45 minút. 


Necháme vyhladnúť minimálne dve hodiny. 

Na reze v tej spodnej časti pekne vynikne tá škorica s cukrom.

Úplne geniálne to chutí s vanilkovou zmrzlinou. Ako všetky krehké koláče. K nim sa zmrzlina priam pýta.
Dobrý Manžel koláč jedol na raňajky, na večeru, uprostred dňa a najviac mu chutil ten, čo sme viezli zavretý v dózičke na chatu do Čiech a jedol ho na tretí deň. Vraj bol vláčny, rozležaný, plný chuti a nežiadala sa mu k nemu, žiadna zmrzlina.

 

Pečené bravčové s omáčkou z pečeného cesnaku a zemiakovými šúľancami

Pridaj komentár

Suroviny:

Na približne 3 porcie budeme potrebovať :

3 pláty krkovičky bez kosti, približne 2 cm hrubé
soľ, rasca, majoránka
1 celá zdravá hlava cesnaku
1 lyžica bravčovej masti
2 polievkové lyžice olej
130 ml sladká smotana
1 čajová lyžička hladká  múka

Na zemiakovú prílohu :
500 g v šupke uvarené zemiaky
1 vajce
180 g polohrubá múka
1 kopcovitá lyžička soľ
1 polievková lyžica kuchynský škrob (solamyl napríklad, ja som dala maizenu)
kytica petržlenovej vňate

Postup

Mäso nakrájame na kusy tak, aby boli primerané na jedenie.
Dáme ho do misy a zasypeme soľou, rascou a majoránkou. Dôkladne vymiešame. Ja som premýšľala, či k nemu neprelisujem aj cesnak, ale nakoniec som použila granulovaný sušený. Normálne ho dostať v obchode medzi koreninami.
Na panvici rozohrejeme olej a v dávkach mäso, zo všetkých strán opečieme. Nechceme aby sa nám pri opekaní prekrývalo. 
Pekáčik vytrieme nahrubo bravčovou masťou. 
Dáme zovrieť vodu.
Cesnakovú hlávku prerežeme naprieč cesnakovými strúčikmi , tak aby držali pokope. Vložíme ju k mäsu, vršky po odrezaní, ošúpeme a tiež vložíme k mäsu.
Na toto množstvo mäsa som použila len jednu hlávku, ak budete piecť viac, tak dajte dve.
Horúcou vodou vylejeme panvicu po opekaní a prelejeme do pekáčika.
Aspoň spolovice by malo byť prikryté.
Prikryjeme pekáčik a dáme piecť.
Ja som piekla viac ako hodinu a občas som priliala horúcu vodu.
Výpeku by malo byť vždy aspoň do polovice .


Po upečení mäso vyberieme z výpeku a dáme bokom.
Vyberieme hlávku cesnaku a necháme trochu vychladnúť, pretože je to horúce ako šľak. 
Výpek prelejeme do malého hrnca.
Vytlačíme z hlávky upečené strúčiky. Sú mäkké ako maslo a ide to na prvý šup.
Ponorným mixérom vymiešame výpek do hladka a dolejeme ho horúcou vodou na potrebné množstvo aby sme mali dostatok omáčky. Omáčky nemusí byť veľa, nevaríme sviečkovú.
Dáme prevrieť.
Do smotany,  do hladka zamiešame múku, vlejeme trochu horúcej omáčky a vlejeme do celého množstva. Premiešame a necháme znovu na jednu bublinu priviesť k varu.
Vypneme a dochutíme soľou.
Ako prílohu som zvolila zemiakové šúľance.
Zemiaky, včera uvarené v šupke a v slanej vode. Očistíme a postrúhame na malej slzičke, alebo pretlačíme cez nástroj na to určený.
Ja som mala 400 gramov čistej váhy.
Pridáme malé vajce a soľ a múku a škrob.
Rýchlymi pohybmi vymiešame hladké cesto.
Dáme variť veľké množstvo vody, v ktorej budeme variť knedličky
K cestu pridáme nadrobno nasekanú petržlenovú vňať a ja som dosypala ešte múku.
Premiešame a guľu cesta rozdelíme na malé kúsky,

ktoré v rukách vytvarujeme do šúľancov.


Hádžeme do vriacej vody a varíme 15 minút.
Vyberieme sitkom a prepláchneme.
Podávame.
Na záver by som chcela pár mojich postrehov.
Omáčka so smotanou sa mi nevidí ako celkom dobrý nápad, skôr by som ju zahustila len vodou a múkou. Uvidíme nabudúce. Teraz som robila takto a DM ma ubezpečil, že je to skvelé.
No a príloha bola tiež pre mňa veľký oriešok
K tejto omáčke by sa mi celkom možno hodila ryža, ale to som zavrhla. Kto to kedy videl k pečenému dávať ryžu.
Parenú knedľu som tiež zavrhla, lebo sa mi to zvrhávalo na ten taký,  sviečkovitý pokrm.
Možno normálne uvarené , obyčajné zemiaky. Ja som bola nastavená na tie šúľance a ako som písala, DM si nesmierne pochutil.
A ešte…..omáčka nemá výraznú cesnakovú chuť, to ani len náhodou. Je veľmi, veľmi príjemná a ako som mohla posúdiť, tak ju  môžete smelo konzumovať, aj pred pohovorom do zamestnanie, bez toho, aby Váš dych nejakom zmocnel.


Vyb

Rebarborové rožteky

Pridaj komentár

Plnka pri tomto pečive bola pôvodne jablková, ale o rebarborovej extáze Môjho Dobrého Manžela som už spomínala.
Rebarboru zasadil aj na chate na Okrouhlíku. Vlani.
Tento rok by sme už možno z nej upiekli aj jeden koláč.
Ale človek mieni Pán Boh mení.
Tento rok Okrouhlík vynechávame.
Teda nieže tam naša noha nevkročí, ale prehodili sme si to s Tetou Pavlou.
Doteraz sme tam bývali tých …bisťu…osem mesiacov do roka my a TP tam chodievala na krátke návštevy, no a odteraz je to naopak. Teta Pavla sa tam nasťahovala natrvalo a my tam budeme chodiť na krátke návštevy.
Aby sme tam bývali všetci je nemysliteľné.
Teta Pavla a Dobrá Svorka sú tam doma, my sme boli návšteva a tak je to takto spravodlivé.
A teraz došlo k nedorobkom v našom mníchovskom bytíku.
Keby sme sa presťahovali aj tento rok na chatu, tak sme tam už dobré dva týždne. A až do konca októbra by sme hovorili o tom, ako budeme musieť, po návrate do Mníchova urobiť to a to a hento. A nikdy nič neurobíme.
A tento rok, už Dobrý Manžel opravil dlážku v chodbe.
Vyzeralo to na strašne veľký projekt.
Pred 15 rokmi sme odkúpili náš bytík a hneď sme ho aj prezariaďovali.
Vtedy DM ešte nebol taký kutil a gazda, ako je teraz. Takým sa stal len na chate.
Takže sa stalo to, že áno, dali sme vyrobiť komplet na mieru kuchyňu, chodbu aj obývačku.
Ale že sa začína takpovediac od podlahy , nás absolútne nenapadlo.
Taká elektrika.
Nemáme problém, asi je elektrika v poriadku. Mám aj dostatok elektrických zásuviek a sú tam, kde by mali byť a kde ich potrebujem. Ale nemám urobený, nejaký samostatný okruh či čo , na elektrickú rúru a keďže náš byt je v okruhu , asi desiatich percent mníchovských bytov, kde je zavedený plyn na varenie, tak sme len tak, lusknutím prstov, kúpili plynovú rúru. Tu treba povedať, že ani ja som vtedy ešte nebola taká kuchárka a pekárka, žeby som vedela aký je rozdiel v pečení zákuskov a pečiva v plyne, alebo v elektrike. Keby sme to robili teraz, tak trvám na elektrickej rúre.
Čože by nie…laskonky upečiem len tak – šmírom šmárom valaštička- , tie sa nepečú, ale vlastne len sušia. Ale upiecť všetko ostatné bez toho, aby som spodok nemala tmavý a vrch biely, je umenie. Laskonky nie sú rodinným favoritom a kto by sa s tým prtil, len pre DM.
Alebo podlahy.
V hlavných miestnostiach a chodbe sú drevené. Čože sme my tušili, že by bolo fajn to skontrolovať?
A tak prišli Pokošovi Chlapi z BB na kamióne s nábytkom. My sme odišli a nechali sme ich tu, nech to všetko urobia.
A po rokoch sme sa na na jednom mieste v chodbe, začali hojdať a prepadať. Pred piatimi rokmi tam DM položil novú krytinu a tá sa na tom mieste aj zlomila.
DM bol zúfalý.
Na podlahe bol zmontovaný nábytok, ktorý sa nedal rozobrať, bol lepený a bol od podlahy až po strop.
No ale nejako rozobral to, čo sa rozobrať dalo. Naštudoval, ako sa opravuje drevená podlaha v prípade, že nie je zhnitá a netušíme, aký je pod ňou podklad. A opravil to.!!!!!!!!!!!!!!!!!
Položil znovu krytinu na tie dosky a my nemáme pocit, že sa prepadneme do susedy pod nami a keď tadiaľ prejde mačka, alebo dve mačky, alebo ja, alebo DM, že to vŕzganie zobudí všetkých duchov bývalých majiteľov tohto bytu.
A toto ho čaká aj v spálni.
Teraz DM pracuje na balkóne.
Priznám sa, že o balkóne som mala úplne iné predstavy, ale z okrasného balkónu, sa pre nás stáva balkón zeleninový.
Tým, že prestávame chodiť na Okrouhlík, stratila som mať vlastnú cibuľku, vlastnú ačokču, vlastné paradajky a papriku a rôzne iné.
Dlho dlho sme premýšľali a DM to nejako vymyslel.
A teraz na tom pracuje. Takže budem mať naďalej…dúfam…vlastnú jarnú cibuľku a vlastnú žeruchu a vlastnú ačokču a vlastné paradajky a bylinky.
DM povedal, že teraz keď pôjde na Okrouhlík, tak tam predsa len zasadí aj indickú uhorku, aj patizóny a ostáva nám dúfať, že DT Pavla nám to nepokosí a popri tých svojich zeleninkách, poleje aj tú našu .
DT Pavla má kosiacu mániu.
Ona má takú starodávnu predstavu, že to je pekné, čo netrčí vyššie ako 5 milimetrov. Naša lúka pred chatou, je presne taká, ako trávnik pred podnikateľským barokom igelitkových podnikateľov. 🙂 V časoch keď vlani pršalo a rástla lúka, tak kosila každé dva tri týždne. Boli sme zúfalí.
Neviem ako tento rok, ale tipujem, že už možno zo dvakrát kosila a som si istá, že pokosila aj Kubíkovu rebarboru.
Veď uvidíme, možno sa mýlim.
Dosť na tom, okrouhlícku rebarboru nemám a našťastie v obchodoch sú jej vagóny. Neustále ju dokupujem a niečo z nej varím a pečiem.
Toto pečivo bolo v pôvodnom recepte plnené jablkovou náplňou a mne to prišlo všedné a tak som tam urobila, na veľkú Kubíkovu radosť, rebarborovú.


 

Suroviny:

Na 14 kúskov pečiva budeme potrebovať :


Na cesto:
250 g hladkej múky 
125 g masla, nakrájaného na kocky 
50 g práškového cukru
1 malé vajce
50 g jogurtu 
1 čajová lyžička prášku do pečiva
1 čajová lyžička vanilkového extraktu


Na plnku:

Ja som pôvodne robila z 3 troch veľkých stopiek , ale náplne by mohlo byť viac, tak upravím oproti tomu, ako som to robila,  rozpis na väčšie množstvo

5 stoniek rebarbory
4 polievkové lyžice práškový cukor
1 čajová lyžička plytká mletá škorica
hrsť orechov

Postup

Na doske, alebo v mise, končekmi prstov zmiešajte múku, maslo, práškový cukor, prášok do pečiva a vanilkový extrakt. Zmes rozotrieme rukami, kým nevznikne drobivé cesto.
Mne ako vynikajúca pomôcka pri týchto drobivých, krehkých cestách, pomáha tento nástroj.



 

 

 

 

Pridajte vajce a jogurt a rýchlo vymiešajte hladké cesto. Cesto zabaľte do potravinárskej fólie a nechajte ho 30 minút odpočívať.
Ideme urobiť plnku
Stopky rebarbory očistíme a odstránime poškodené a nezdravé časti. Svojho času, keď som začala s rebarborou, tak som ako bláznivá, tie stopky aj šúpala. Toto nerobte, len ju dôkladne umyte, kľudne aj kefkou, ale nešúpte ju. 
Toto pečivo je malé a potrebujem  do plnky naozaj veľmi malé kúsočky. Ja som to nožom absolútne nebola schopná a tak som tu zase použila hojdací sekáč na bylinky. Absolútne bezkonkurenčný na túto príležitosť.
Nasekala som spolu s rebarboru aj orechy a získala som dokonalý produkt na plnenie.


Dobrý Manžel podotkol, že škoda, že tam nie je viac plnky a áno, o štvrť lyžičky viac by mohlo byť. Niekomu by to mohlo takto vyhovovať, niekom nie…rozhodnite sa ako to chcete mať naplnené. Ak sa rozhodnete pre to, ako som to robila pôvodne, tak tam išli 3 stopky a 3 polievkové lyžice hnedého cukru. 
Rebarboru s orechmi zasypeme cukrom a škoricou a necháme postáť.
Cesto vyberieme a rozdelíme ho na 14 rovnakých guliek. Každá guľka by mohla vážiť približne 40 gramov, nie viac. 
Guľku rozvaľkáme do mierneho vajcovitého tvaru.
Ak sa nám vytvorila v náplni tekutina, tak ju zlejeme. Náplň musí byť suchá.
Položíme na dolnú časť valček náplne (plná čajová lyžička cca) a radielkom, alebo ostrým nožom  v hornej časti , od náplne smerom nahor, režeme pásiky.  Radielkujte, až po uložení náplne. 


Ak máte dostatok miesta, môžete najprv rozvaľkať všetky guľky do tvaru, aby ste vedeli, ako máte hospodáriť s náplňou a rovnomerne ju spotrebovali.
Zamotáme do valčeka smerom od náplne.


Valčeky poukladáme na plech s papierom na pečenie.


Pečieme vo vyhriatej rúre na 180 stupňov približne 20 minút.


Pocukrujeme práškovým cukrom.
Sú prudko jedlé ešte teplé a aj na druhý deň.



Oplatí sa robiť z dvojitej dávky. 
Inšpiráciu som našla na blogu Food with style. 

Dostala som spätnú väzbu od nejakých mojich sledovateľov, že sa im nepáči, že robím reklamu na nejaké výrobky, ktoré používam ako pomocníkov. Tu Vám chcem napísať, že nerobím  nikomu reklamu, nedostávam od nikoho príspevok na propagáciu a všetko čo spomeniem na blogu, je preto, lebo to prešlo mojou empirickou skúsenosťou a ak niečo propagujem, tak preto, lebo mne to veľmi pomáha a preto robím tomu osvetu, žeby to mohlo pomôcť aj Vám. Je jasné, že mladé a zdravé gazdiné pri plnej sile, zvládnu to cesto rozmrviť prstami bez nejakých problémov, ale ja už som dôchodkyňa a mám boľavé kĺby a prsty neohybné, takže si pomáham ako viem. Keď mi prvýkrát ostali prsty v kŕči zlepené jeden o druhý a musela som ich rozliepať a ohýbať pomocou druhej ruky, tak som si povedala, že dosť a kašlem na predsudky.  Takže odpustite starej žene, ale je mi jedno čo si kto myslí a hneď aj keby som dostávala  nejakú províziu za propagáciu, tak by som nepropagovala niečo, o čom si myslím, že je zbytočnosť. 

Svieža citrónová torta s makovo-mandľovým korpusom

Pridaj komentár

V našej rodine potravinové alergie nie sú. Vlastne Môj Dobrý Zať tvrdí, že nemôže jesť surové jablká.
Rada by som zvalila moju nechuť ku kravskému mlieku na nejakú laktózovú intoleranciu, ale čo si budeme hovoriť. Aj keby som mala bezlaktózové mlieko, tak by som ho nevypila, čo by čo bolo. Tu musím samozrejme podotknúť, že tieto nechute sú jednoducho dôsledkom ľudskej rozmaznanosti, súvisiacou s prebytkom, v ktorom žijeme. Akonáhle by sme sa museli potýkať s akútnym nedostatkom, tak som si istá, že po troch týždňoch hladomoru, by som s veľkou chuťou zjedla aj konské mäso a zapila to mliekom. V časoch hladomoru, asi všetko funguje len na princípoch. Napríklad nekanibalizovať, alebo nedotknuteľnosť domácich miláčikov. Hoci , preživší členovia rugbyového tímu z Uruguaja , po havárii lietadla v Andách, by nám o tom mohli čo to povedať.
Kožné alergie v našej rodine, je vec iná. O tom by som Vám vedela zase ja a náš Kubko Caban, povykladať. Ale o tom inokedy.
Keď prídem do Bratislavy, tak si vždy, vždy objednáme s Dobrou Cerkou Radkou , vegetariánsku pečenú hus s dusenou červenou kapustou a knedľou.
A aj ja, aj Dobrá Cerka , rodine robievame strukovinové fašírky…či šošovicové, či cícerové.
A keď sa opýta Moja Dobrá Svokra Akyna, čo má uvariť pre mňa a jej syna, tak jednohlasne obaja povieme…sójové plátky s omáčkou a ryžou.
A v chladničke mávam vždy nejaké tofu.
A Dobrý Manžel neskutočne túži, po obilninových fašírkach, ktoré robievala Akyna v časoch jeho, mládeneckého života.
Nie sme vegetariáni.
Tieto jedlá jeme preto, lebo nám jednoducho chutia.
V živote adolescentov asi príde nejako k obdobiu, keď im prestane chutiť mäso. Postretlo to Moju Dobrú Cerku Radku a postretlo to aj Moju Dobrú Vnučku Dorku. Radka milovala sviečkovú bez mäsa, vyprážaný rezeň so zemiakovou kašou bez rezňa a podobne. Svojho času jedávala len prílohy a bezmäsité jedlá. Ale neštylizovala sa do postoja vegetariána, proste mala obdobie, že jej to nechutilo. U Dorky som si nie istá, pretože už som s ňou nie tak často, aby som to vedela presne definovať. Ona si spokojne dá žemličku so šunkou, ale keď som jej dala napríklad na výber pečivo a k tomu nakrájanú veľkú misu zeleniny alebo ovocíčka, tak s prehľadom zjedla najprv zeleninu, potom ovocie a rožtekom sa len dopchala a dala dolu šunku. A milovala taliansku kuchyňu, kde si dávala špagety, ktoré nemali mäsovú zložku. Všetky druhy mäsa opisuje , ako „žužľavé“. A tá žužľavosť nedefinuje, žeby to mäso bolo tvrdé, alebo žuvavé, alebo také niečo. Nevie to popísať a ja by som to nazvala, nechuť k mäsu. Skrátka, môže spokojne existovať bez mäsa.
Dobrá česká švagriná Kačenka, ona je iný prípad, o nej by som aj mohla napísať, že je alergická na živočíšnu bielkovinu, že jej spôsobuje kožné problémy. Nestala sa vegetariánkou, ale dáva si pozor.
Takže áno, existujú ľudia, čo vylúčili určité potraviny, pretože im spôsobujú zdravotné problémy. Nevybrali si túto voľbu, bola im nadelená a musia s tým existovať. Oni si svoj jedálny lístok prispôsobili a žijú šťastne.
Potom existujú ľudia, čo sa stali vegetariánmi, alebo rôznymi inými -iánmi z presvedčenia. Nemajú žiadne intolerancie, na určité látky v potravinách , ale skrátka, ich životný názor im nedovolí zobrať do úst, to k čomu majú odpor. Oni tiež žijú svoj šťastný život.
Nám, čo jeme všetko, sa zdá ich skladba jedla zúfalo obmedzená a oni sa zúfalo pýtajú, ako môžeme jesť to čo jeme. Nepoznám žiadneho pravého – iána osobne a nemám sa koho opýtať, ako to majú títo presvedčení odmietači v prípade, keď by trpeli nedostatkom. Či taký vegetarián z presvedčenia, by dokázal zjesť mäso.
Za podskupinu odmietačov z presvedčenia, považujem niekoho, kto odmietne niečo konzumovať, ak majú možnosť odmietnutia.
Napríklad ja.

Kupujem zásadne vajcia od sliepok z voľného chovu, aj keď sú aj trikrát drahšie ako bežné vajcia. Nie je to preto, že sú… bla bla bla zdravšie a chutnejšie a ..bla bla bla. Je to preto, lebo mi je tých sliepok v klietkach a halách ľúto. Darmo mi Karel, čo je macher cez poľnohospodárstvo živočíšne aj rastlinné , vysvetľoval, ako to tie sliepky v hlavách majú a ako to s nimi je. Darmo mi hovoril, že na prilepovanie pierok do každého kartónového obalu s vajciami z voľného chovu, majú chovatelia sliepok, vlastného človeka, aby sme verili, že tie sliepky ozaj znášajú niekde šťastné a voľné, na zelenej lúke, že je to len čistá stratégia a marketing. Jediné čo dosiahol, bolo to, že som si všimla, že ozaj v každom kartóne s vajciami z voľného chovu, je nenápadne pohodené pierko. DM si už zvykol, koľko stoja tieto vajíčka a už prestal upadať do kómy z tej ceny. Ale. Zase to neznamená, že keď by dosiahli tieto vajíčka určitý horný limit, nezáleží či finančný, alebo nejaký iný, nekúpim aj vajcia nie z voľného chovu.
Alebo naša Maťka Cabanová. Ona nejedáva mäso zo zvierat, ktoré majú „nos“. Takže jedáva len hydinu a ryby. A nejedáva z „nosatých“, ani ich produkty. Takže keď som urobila pagáče bez škvariek, tak mi bola nesmierne vďačná a zjedla ich za misu. Takto aj varí pre svoju rodinu, ale zase im nič nezakazuje jesť niekde inde a som presvedčená, že v prípade nejakej vážnej udalosti, by vedela ustúpiť trochu stranou, aj čo sa týka jej osobného stravovania.
No a potom existujú ľudia, čo sa nesmierne radi štylizujú do postavy nejakého odmietača. Záleží od ich hrania tohto postoja na ich okolie, či odmietajú z presvedčenia, alebo odmietajú kvôli zdraviu.
Napríklad jeden ľudko, ktorého poznám z „počutia“. Tvrdí o sebe, že prestal jesť mäso a stravuje sa podľa zásad ajurvédy. Tak v poriadku ajurvéda , aspoň si myslím, nezakazuje jesť mäso, ale on tvrdí, že jemu už mäso ani vôbec nechutí a prestal ho jesť. No hej, ale na pracovnej akcii sa zavrel do kuchynky a zjedol tam sám krabičku škvarkovej nátierky tak, že si ju vytieral rožkom a potom sa dorazil misou klobásových chuťoviek. Veď áno, ja mu doprajem, nieže nie, ale nech potom svoje tvrdenia doplní…..ale stáva sa, že to poruším, lebo dostanem na to mäso predsa len chuť a žeriem to ako pravý Slovák.
Teraz pred Veľkou Nocou som sa výborne pobavila . V nejakom článku sa písalo o tradícii pečenia veľkonočných barančekov. A rôzny známi ľudia z československého bulváru tam hovorili akých pečú. Nejaká operná speváčka nám tvrdila, že ona musí piecť barančekov dvoch. Jedného normálneho a jedného bezlepkového, pretože má veľkú intoleranciu na lepok (možno nie ona, ale niekto z rodiny) No a hovorila práve o tom bezlepkovom, že ako ho pečie. …….. „no a predtým ako cesto nalejem do formy, tak ju poriadne vymažem a dôkladne vysypem, aby sa vyklopil pekne vcelku. Je jedno či použijem hladkú, alebo polohrubú, alebo hrubú múku“. Toľko k bezlepkovému barančekovi.
Niekto môže na nás hrať dokonca dvojitú formu. Tento pochádza zo šuplíka „upečieme si zdravý korpus z maku a mandlí“. Ak si niekto myslí, že keď niekto nahradí múku, mandľami a makom, a ten cukor, maslo a rum ostáva, stane sa to zdravým jedlom, tak to je potom človek veľmi, veľmi nerozumný. Asi ako každý, kto upečie jablkový koláč a nahradí hladkú múku celozrnnou a nazve to „zdravý“ jablkový koláč. Zdravé by to bolo v prípade, žeby všetky suroviny nechal v skrini a zjedol by len to jablko…nepostrúhané a neobielené.
Takže kvôli tomu, že tam nemáme múku, ale mak a mleté mandle, tento korpus zdravý rozhodne nie je, je to kalorická zbytočnosť, ktorou si trávime naše organizmy a chutia nám. Ďalšia vec, že to niekto nielenže nazve „zdravé“, ale aj, že je to „bezlepkové“. A nafotil tam suroviny, ktoré idú do cesta. Prášok do pečiva, ktorý odfotil rozhodne bezlepkový nie je.
Autor tohto receptu nám vysvetlil, prečo nepoužíva želatiny, ale agar.
To preto, lebo je vegetarián a prieči sa mu v zákuskoch používať niečo v čom sú zvyšky zvierat (želatína) a preto používa agar, ktorý sa vyrába z morskej riasy. Je také zvláštne, že sa mu ako vegetariánovi nepriečila použiť v tom istom zákusku , želatína , ktorú použil na vrchnú zrkadlovú žltú polevu. (edit : ospravedlňujem sa autorovi. Želé, ktoré použil na prípravu polevy, je na rastlinnej báze, takže v tomto smere som ho veľmi nepekne očiernila. )
Ohliadnuc od somarín, ktoré by sa dali popísať pri tomto recepte, tak tento zákusok upiekol autor náramne dobre a veľmi dobre popisne. A možno len bla bla bla reči nechápem, pretože ja som absolútny všežravec a nedokážem pochopiť rozdiely , medzi rôznymi parametrami odmietačov.
Vybrala som si ten zákusok hlavne kvôli tomu, že tam používal práve ten agar.
Doteraz som robila len so želatínou a mám k tomu veľký rešpekt a toto bolo prvýkrát, čo som robila s agarom a podľa postupu, to išlo veľmi dobre. Mamička používala celý svoj cukrárenský život agar a chcela som si to vyskúšať, s rešpektom aký cítim aj ku agaru.
Dopadlo to skvele, až na ozdoby, ale to tiež dopadlo nakoniec dobre. Viac o tom napíšem priamo v recepte.
Takže to zhrniem.
Tento zákusok nie je zdravý, nie je bezlepkový a nie je pravdepodobne ani -ánsky, ale v tom som si nie celkom istá.
Ale čo môžem povedať a to dokonca aj z mojej vlastnej emperickej skúsenosti, je skvelý a na odporučenie Dobrého Manžela, mám ho bezpodmienečne zaradiť do nášho rodinného repertoáru zákuskov.

Suroviny:

Na tortovú formu v priemere 20 až 22 cm budeme potrebovať

Na korpus :

75 g maslo
3 vajíčka M
70 g cukor pieskový
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
120 g mletý mak
50 g mleté mandle
1 polievková lyžica voňavý alkohol
1 čajová lyžička prášok do pečiva

Na krém :

300 g smotanový syr biely neochutený (philadelphia, mascarpone, 
80 g cukor pieskový
1 citrón strúhaná žltá kôra a vylisovaná šťava
200 ml mlieko
250 ml šľahačková smotana
1 plnšia čajová lyžička pravý agar-agar
džem na potretie

Na  polevu :

50 ml citrónový sirup (ja som dala o niečo viac, je to podľa chuti)
1 polievková lyžica cukor (tiež podľa chuti)
1vrecúško číre tortové želé Dr.Oetker
dve kvapky žlté potravinové farbivo

Postup

Maslo a vajcia a krémový syr,  vyberte z chladničky aspoň 1 hodinu pred pečením.
Tortovú formu s odnímateľným dnom s priemerom 20 cm vysteľte papierom na pečenie a boky formy vymastite maslom.
Ja som nemala takúto formu s daným priemerom, tak som použila len formu bez dna s priemerom 22 cm a urobila som provizórne dno s papiera na pečenie. Pokiaľ mi pamäť siaha, moja mamička piekla všetky tortové základy takto.
Papier na pečenie položíme na plech, do jeho stredu postavíme formu a z vonkajšej strany  dookola papier zdvihneme a zabezpečíme pokrčením a pritesnením,  dookola celej formy.
Predhrejte rúru na 175 stupňov
Oddelíme žĺtky od bielkov a bielky vyšľaháme s polovicou naváženého cukru do tuha.
V ďalšej miske vyšľaháme maslo s cukrom  čo ostal a vanilkovým cukrom do penista.
Vmiešame žĺtky jeden po druhom.
Pridáme mak, mandle, voňavý alkohol (ja som mala rum)  a prášok do pečiva a krátko premiešame. 
Stierkou jemne a postupne, zapracujeme  do tohto cesta, sneh z vyšľahaných bielkov.
Cesto nalejeme  do pripravenej  formy a uhladíme povrch.
Kto používa len tortovú obruč, tak na to nezabudnime a nehýbeme ňou, aby sa nám cesto nedajbože neuvoľnilo z formy , alebo ten papier na pečenie sa nerozbalil. 
Pečieme približne 25 minút.
Urobte si test pomocou špajdle.
Nechajte vychladnúť.


Korpus uvoľníme od formy. Kto používa formu s odnímateľným dnom, tak odstráni aj to dno.
Korpus položíme na podnos a vrátime na ten základ tortový kruh, v ktorom sa piekol. Ja som dookola celého vnútra, vložila pevnú cukrárenskú fóliu. 
Dá sa veľmi ľahko odstrániť a nepoškodí krémovú vrstvu. Samozrejme je to len pomôcka a ak ju nemáte, tak si pri odstraňovaní obruče od krému,  pomôžete nožom.
Povrch tortového základu potrieme džemom. Ja som použila citrónový.

Ideme si pripraviť krém.
Vyšľaháme pevnú šľahačku a odložíme bokom.
Vezmeme krémový syr. Ja som použila pol na pol aj phila aj mascar. Tak mi ostali z predošlých pečení a ozaj som si nerobila ťažkú hlavu z toho, že nie je to rovnaký druh.
Krémový syr, vymiešame s cukrom,  nastrúhanou, žltou citrónovou kôrou a citrónovou šťavou, kým nevznikne krémová konzistencia.
V hrnci zmiešajte mlieko s agar-agarom a zohrejte na strednom ohni na bod varu. 
Za stáleho miešania jemne povarte pol minúty a potom odstavte z ohňa. 
Agar-agar musí prejsť varom inak netuhne.
Autor receptu písal, že zvarený agar s mliekom ihneď vlial do krému, ale ja som predsa len počkala, kým som aspoň trošku udržala v tom mlieku prst. 
Takže máme mlieko s agarom v kréme a premiešame do hladka metličkou.
A znovu urobíme test prstom. Zmes by mala byť len mierne teplá, ak nie je počkajte kým trochu vychladne, na tú požadovanú, miernu, teplotu.
Potom rýchlo vmiešajte šľahačku a ihneď ju natrite na makový koláč a uhlaďte.
Agar-agar tuhne VEĽMI rýchlo. Takže nečakajte príliš dlho.


Dajte do chladničky aspoň na 1 hodinu.
Recept je robený so 100 percentným agar-agarom. V Mníchove ho je dostať normálne v potravinách a aj sa tak volá. Neviem ako je to na Slovensku, či ho majú normálne v supermarketoch. Je možné, že by takto isto fungoval aj nejaký želé prípravok od Dr. Oetkera (želatínu nepoužívajte, tá ma iný technologický postup , tá nesmie v žiadnom prípade prejsť varom. V tom je rozdiel medzi želé a želatínou) Ja s týmto bojujem a tak sa vždy držím toho čo je v recepte a použila som priamo Agar-agar. Keď som si dala do vyhľadávača slovenského,  kde ho možno kúpiť, tak v cukrárenských potrebách cez internet,  alebo ho inzeruje aj lekáreň Dr. Max. 
No a na koniec príde poleva.
Nalejte citrónový sirup a cukor do odmerky, premiešajte a doplňte vodou po značku 220 ml.
Ak nemáte sirup, tak dajte citrónovú šťavu a cukor podľa chuti.
Skrátka cukor je podľa vášho jazyka. Vmiešame balíček želé od Dr.Oetkera.

Teraz pridajte potravinárske farbivo v požadovanej intenzite.
Ak Vám sirup zafarbí tekutinu pekne do žlta, tak to farbivo samozrejme dávať nemusíte. Ja som piekla tento zákusok na Veľkú Noc a chcela som aby bol naozaj intenzívne žltý, preto som tú kvapku farbiva dala. 
Raz priveďte do varu a odstavíme.
Minútku som nechala schladnúť a natrieme na citrónovo-makový koláč základnú, tenkú vrstvičku po lyžiciach a potom som to smelo vyliala.
Ak Vám poleva veľmi stuhne, možno ju nahriať znovu, ale už nie do varu. 
Znovu nahrievanie želatíny, nie je možné, toto sa dá robiť len s agarom.
Inak som celkom nepochopila, prečo autor receptu používal túto želatínu, keď mal agar-agar a zostalo mu dostatočne veľké množstvo prášku na jeho prípravu. Ja by som to aj urobila, ale netuším, aký pomer by som mala použiť, tak som si kúpila to vrecúško, tak ako mi kázal v svojom recepte. Časom na to možno prídem. 

 Hotovú tortu necháme vychladnúť aspoň 1 hodinu.
Po vychladnutí, odstránime tortový kovový kruh a pevnú fóliu. Kto nepoužil fóliu, tak nezabudnite oddeliť krémovú vrstvu od formy dookola ostrým nožom. 
Nazdobíme ako sa Vám to hodí.
Mne sa hodila cukríková posýpka s veľkonočnou tematikou. 
A v takýchto momentoch sa prejavuje moja neskúsenosť a nepredvídateľnosť. 
Bolo to strašne krásne do momentu, kým som nepochopila, že tá poleva, po tom ako ju vyberiem z chladničky do tepla, vždy akokeby trošičku zvlhne. Tie cukríky sa v tej vlhkosti rozpúšťali, takže zo zeleného posypu som mala zelené machule. Po cukrových perličkách mi ostali cukrové kvapky.

V konečnom dôsledku to zas až tak nevadilo, ale predtým to bolo krajšie. 

Krájame ostrý nožom.
Písala som to dosť podrobne, kvôli takým ako som ja. Mne ten podrobný postup autora z blogu Zungen Zirkus, ozaj veľmi pomohol. 

Rebarborový koláč na raňajky

Pridaj komentár


Rebarbora je milovaná zelenina Môjho Dobrého Manžela.
Ja som sa s ňou stretla, až po tom, ako som ho pojala za Dobrého Manžela.
Vôbec si nepamätám, žeby za mojich mladých čias , bola rebarbora niekde dostať kúpiť. A Babička Anička ju mala v Jihlave plnú záhradu. Takže u nich bývali ozaj rebarborové hody.
Na jar sme obidvaja v extáze. Ja zo špargle a on z rebarbory. Aj včera nám trčali z každej tašky.
Čo z rebarbory upečiem sa rozhodujem, vždy až keď ju mám doma. Rebarborové knedlíky musia byť vždy, ale z tejto som sa rozhodla pre tento koláč. Javí sa Vám ako závin, štrúdľa, ale ja to cez to všetko nazvem, koláč. Z tohto množstva cesta robievam zvyčajne dva záviny.
Také stredne veľké, vyvaľkané na tenšie.
Toto cesto moja mamička volá miesené a koláče z tohto cesta sú teda , miesené. Teda volávala, božtek do nebíčka.
Na miesené koláče sa dávala nejaká plnka, buď jablková, alebo tvarohová a plnka sa prikryla druhým plátom cesta. Alebo sa jednoducho potrelo cesto lekvárom a urobila sa na vrch mriežka.
Z rebarbory som tento druh koláča nikdy nerobila a ani závin a ja som sa rozhodla že urobím, akokeby závin, ale s hrubšou vrstvou cesta. Aby bol taký festovný. Dal sa pohodlne chytiť aj do ruky a a aby bol na raňajky miesto vianočky, alebo českého mazanca. Kysnuté koláče DM prestal úplne jesť, takže toto je taká naša, rodinná obdoba.
Klasický závin s tenšou vrstvou cesta je taký sviatočnejší a hodí sa ku káve aj na nedeľné popoludnie. A tiež takto beriem aj nakrájané koláče.
Toto som chcela vnímať, ako niečo čo sa nakrája a zje sa s kakaom, čajom a tak.
Teda celú dávku cesta som použila na jeden veľký závin. Rozvaľkala som ho približne na 40 x 35, plus mínus.
Koláč vyšiel presne tak, ako som chcela.

Suroviny

Na závin cca 40 x 35 budeme potrebovať

Na náplň :
8  dlhých stopiek rebarbora
3 polievkové lyžice  cukor (ja som dávala trstinový)
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
10  veľkých jahôd
2 polievkové lyžice sekané mandle
citrónová šťava niekoľko kvapiek
vanilková pasta Dr. Oetker
2 polievkové lyžice s kopčekom práškový puding vanilkovej príchuti.
strúhaný kokos, alebo rozdrvené piškóty, alebo nasucho opečená strúhanka

Na cesto :
400 g hladká múka
1 vajce
150 g biely nesladký jogurt
250 g maslo
štvrť čajovej lyžičky soľ

Postup

Rebarboru zbavím poškodených častí, listov a ak je veľmi hrubá šupka, tak tam ju aj obielim, ale skutočne len tú prvú šupku. Do živého nejdem. 
Dôkladne ju umyjeme a pokrájame na tenké plátky. Ja som ju chcela posekať v piestovom sekáčiku, ale nebol to dobrý nápad, pretože ju veľmi vlasovalo a fúzy trčali kade-tade. Takže som ju pokorne skrájala nožom.


Zasypala som rebarboru cukrom a vanilkovým cukrom.
Odložíme ju bokom.
Ideme urobiť cesto.
Navážime múku a do múky nastrúhame na veľkej slzičke, maslo. Ide to veľmi rýchle. Pridáme jogurt, vajce, štipku soli.
Suroviny na cesto zmiešame dokopy a vypracujeme hladké cesto. Je mäkké a trošičku lepivé. 
Na dosku si dáme papier na pečenie, ktorý zľahka poprášime múkou a preklopíme tam cesto.
Cesto rozvaľkáme. Nebojte sa ho podsýpať aj po povrchu.
Ideme dokončiť plnku.
K rebarbore nakrájame umyté, zdravé jahody. 
Premiešame.
Keď som ochutnala ,zdalo sa mi to príšerne sladké, tak som tam vyžmýkala citrónovú šťavu a už som to viac neochutnala a v konečnom dôsledku to nieže bolo kyslé. Ono to bolo akokeby málo sladké.
Citrónová šťava áno, ale len pár kvapiek na zvýraznenie. Ja som jej dala priveľa.
DM má veľmi rád v takejto náplni orechy, tak som tam pridala aj sekané mandle. 
V tejto fáze odporučujem zliať tekutinu cez sitko. Do náplne zamiešame vanilkový pudingový prášok.
Ja som si bola istá, že ten prášok tekutinu pohltí, pretože sa mi jej nezdalo veľa, ale ako vidíte na fotke, veľmi veľmi som sa mýlila. 
Šťava tiekla ako hlúpa a ja som zachraňovala celý koláč pijavými utierkami.
Na miesto kde budeme dávať náplň , vysypeme strúhaný kokos, alebo drvené piškóty. V zásade stačí aj strúhanka.
Pokladieme na cesto náplň. 


Keďže sme veľmi múdro, rozvaľkali cesto priamo na papier na pečenie, tak ním veľmi ľahko závin zarolujeme.
A preniesť celý závin pomocou tohto papiera je tiež veľmi jednoduché.
Takže všetko máme na poriadku , uložené na plechu.
Povrch popicháme vidličkou, okraje zaistíme. Mne dokonca tá šťava vytiekla aj cez jeden koniec a nechcite vedieť, čo to narobilo za bordel pri pečení.


Vložíme do vyhriatej rúry na 200 stupňov, stíšime zdroj tepla na 180 a pečieme približne pol hodinu.
Ja som piekla asi 40 minút. Povrch nie je taký zlatý, ako by som si predstavovala , ale to je tým, že v plynovej rúre nie je horný ohrev a zvyšovať teplotu som nechcela, aby som nemala zase spodok čierny ako uhoľ. Cesto sa Vám bude zdať stále mäkké a nedopečené, ale ono už bude naozaj hotové. Dôverujte mi. 
Koláč vyberieme a je nevyhnutne nutné, aby chladol aspoň hodinu.
Náplň aj cesto musia spevnieť. Najlepší je ten závin na druhý deň. 
Ten môj som tiež upiekla včera večer o desiatej a dnes ráno , v tento pôstny deň na Veľký Piatok, ho DM raňajkoval. 
Skoro ani dospať nevedel a nemala som to srdce mu povedať, že je pôst a basta. 
Cesto nie je sladké a náplň určuje chuť.  Preto si dajte záležať na tom, aby tá náplň bola výrazná. Užijú si to tí, čo milujú hlavne tú rebarboru.