Keď som bola mladá gazdiná a nemala som nad sebou mamičkin dozor, tak som občas niečo upiekla. A keď mi zvýšil bielok, tak viete čo som s ním urobila? Vyhodila ho. Normálne som ho vyliala do drezu a ešte som nadávala, že mi to nesteká dolu výlevkou. Taká som ja bola. Cukrárkina dcéra. A mamička to ani netušila. Ani v päte nemala, že môžem byť taká sprostá. Až raz, keď som sa nejako rozprávala s Vierkou Chabankou, jej učnicou, kolegyňou, cukrárkou a napokon aj susedou. Tak hovorila, že čo je to za osobu tá Ľuba, že bola u nej a ona rozbíjala vajcia a bielky priamo do výlevky dávala. Že jej skoro ruky olámala. No nepriznala som sa a len sa opýtala, že koľko ich bolo. A že dve a že keď nevedela čo s tým , tak si ich mala dať do mrazničky a zbierať. Že dobrá gazdiná by to vedela zužitkovať raz dva. A potom až roky roky neskôr, na topreceptoch , mne veľmi milá užívateľka, ktorá mi prirástla k srdcu, Patrície , tam písala, že ona so svojou susedou vymieňala jej bielky , za svoje žĺtky. Že pre ňu, pre Patríciu boli bielky omnoho dôležitejšie ako žĺtky. Nikdy som sa nepriznala. Ani jednej, ani druhej, ani tretej. Nikdy. Len teraz keď už som dôchodkyňa, tak sa neoštiepkujem, lebo nie je už pre mňa dôležité robiť formu a tváriť sa na dokonalú neomylnosť. Takže milá moja mamička (do nebíčka božtek), milá moja Vierka, milá moja Vlastička aka Patrície a milí moji všetci…vyhadzovala som v mojich teľacích rokoch bielky. Sama tomu nerozumiem, pretože teraz si aj z jedného urobím maličkú maličkú maličkú omeletku, na maličký maličký krajček a výborne si na tom pochutím. A keď pečiem pre nášho Romana laskonky, tak ten pohár v mrazničke, je pre mňa veľkým darom. A takto to bolo aj s kosťami po vykostení. Mnoho ľudí si absolútne nepamätá ako to bolo v mäsiarňach pred 40 rokmi. Neexistovalo balíčkované mäso, pekne naporciované, opracované. To na háku skutočne viselo pol prasaťa a nožom sa z neho odkrajovalo. Alebo karé. To som musela poprosiť mäsiara, či by mi neodsekol tri rezne a to bola veľká opovážlivosť. Cukráreň v ktorej mamička pracovala, bola jednou stenou spojená s mäsiarňou. Takže ja som doma videla už naozaj len naporciované mäso a krásne. A mäsiari zase nemali doma núdzu o zákusky. To som ja bola v dobrom šoku, nepripravená na realitu, keď som vošla ako bezvýznamný zákazník, do bežnej sídliskovej mäsiarni Skrátim to. Kúpila som si ako každý bežný človek, krkovičku a karé. Všetko s kosťami. Bože to bolo hrozné. Nemal mi to kto preseknúť, nemala som to kde strčiť. Tak som to vykostila a čo s tou kosťou hrubou….no vyhodila som. Nemala som mrazničku, len takú tú, čo bola priamo v chladničke s tými dvierkami. Tam sa mi to ani nezmestilo. Alebo v tom čase, prišla veľmi do „módy“ kuracia roláda. Bol to môj majsterštik. Kura som si musela na to vykostiť. Taká som bývala zo začiatku dorezaná že až. Ale potom som už získala takú zručnosť, že som tú kostru vypreparovala z kuraťa tak, že ostala celá. A čo som s ňou urobila? Vyhodila ju. Namojdušu. Teraz keď sa pozerám spätne, tak by som si ozaj ruky olámala ako Vierka chcela tej Ľube, či Ľude, či ako sa to volala tá nešťastníčka. Ale nech mi je aspoň toto malým ospravedlnením. Ja som vážne nevedela čo s tým. Ja som aj odložila ten bielok do pohárika a potom po týždni som ho nechala odmočiť vo vode, lebo vyschlo. To že som mohla ešte jedno vajíčko k tomu a urobiť dieťatkovi praženičku, ma ani len nenapadlo. Alebo kosti. Ja som napríklad dlho nevedela uvariť dobrú rezancovú , vývarovú polievku. Raz keď som bola u Džany, tak práve varila a ja som na ňu pozerala ako z iného sveta a ako na kuchárku na slovo vzatú. Rozumiete, vedela som vykostiť kura tak, aby som z neho urobila výstavnú plnenú kuraciu roládu, ktorú si u mňa objednávali všetky mamičkine kamarátky, ale nevedela som urobiť vývar. Alebo som si pamätala, že rodičia keď varili segedín, tak do neho dávali aj kosti z vykostenia krkovičky. Raz som mala nasekané kotlety s kosťami, ktoré som odstránila a dala som ich do toho segedínu aj ja. No ja som absolútne žiadnu pridanú hodnotu v tom nevidela, akurát, že som musela použiť, na tri porcie segedínu, hrniec ako na desať. Tak ma napadlo, že sa musím opýtať Dobrej Cerky, ako nakladá s takýmito komoditami. Vôbec si nerobím ilúzie, pretože u nich mraznička slúži len na chlieb a na nanuky, keď kúpim detičkom. Ak niečo u nich vložím do mrazničky, tak to môžem hodiť rovno do hlbokej studni. Nuž posunula som sa . Už viem čo a ako. Moja Dobrá Svokra, tá nám hocikedy uvarila štyri porcie vývaru z bravčových kostí, čo si vykostila z niečoho. A fajný. A kuchár Floyd ten tvrdí, že indické kari varené bez kosti, nemôže byť dobré. Ja vykosťujem, ale kosti zbieram a robím z nich vývar na podlievanie. Robila som ho bežne, ako keby som išla robiť vývar na polievku, že som tie kosti hádzala priamo z mrazničky do hrnca a varila ich za surova. Teraz som ich po prvýkrát upiekla a tak robila finálny vývar. Možno by som to ani nedávala na blog, lebo mi to príde ako niečo z minulého storočia a som si istá, že to asi nikto robiť nebude, pretože je to práca naviac, ale musím, naozaj musím sa s Vami podeliť o moju empirickú skúsenosť. Takto urobeným vývarom z pečených kostí, som podlievala králičie stehná a nikdy v živote sa mi neurobila taká skvelá omáčka. Neviem, či bol práve vývar nositeľom chuti, to skutočne neviem zaručiť, ale za zverejnenie to stojí.
Suroviny z ktorých som získala 2 litre čistého vývaru
mix kostí (kuracie, bravčové, hovädzie – aj špikové) cca 1,5–2 kg 2 kusy mrkva 1 kus petržlen šťvrťka zelerovej buľvi 1 kus cibuľa aj so šupkou za lyžicu nové korenie 5–10 ks 1 veľký bobkový list voda soľ
Postup
Mala som už slušnú kopu kostí, rôzneho pôvodu. V tomto prípade to vôbec nemusíte rozlišovať a môžeme ich spracovať naraz.
Kosti necháme mierne povoliť, nerozmrazujeme úplne, ako vidíte ostala mi dokonca taká malá hŕbočka tenkých kostí takto pokope a už som to neriešila.
Rozložíme ich v pekáči v jednej vrstve, neprekrývajme ich. Piekla som ich v plynovej rúre pri 220 stupňoch asi 45–60 minút. Asi po desiatich minútach som rozobrala aj tú nepovolenú hrudu kostí. Najprv pustili vodu, potom začali škvrčať a nakoniec pekne hnednúť. Špik sa rozpustil, čo je úplne v poriadku. Počas pečenia som ich raz otočila. Kosti majú byť tmavohnedé, nie spálené.
(vôbec si nepamätám, či sú toto kosti po otočení, alebo už celkovom upečení)
Upečené kosti preložíme do hrnca. Prebytočný tuk som čiastočne zliala a naozaj ho vyliala do výlevky, ale nie úplne všetok. Nechala som asi tri lyžice.
Do horúceho pekáča nalejeme trochu vriacej vody a lyžicou zoškriabeme všetko pripečené zo dna . Túto tekutinu pridáme do hrnca ku kostiam, pretože práve v nej je najviac chuti.
Kosti zalejeme studenou vodou tak, aby boli ponorené a ešte mali nad sebou pár centimetrov vody. Pridáme očistenú zeleninu – prekrojenú mrkvu, petržlen, kúsok zeleru a cibuľu rozkrojenú na polovicu aj so šupkou. Pridáme guličky korenia a bobkový list. Vývar privedieme varu a potom ho stiahneme na minimum. Vývar necháme veľmi jemne prebublávať približne 4 hodiny s mierne pootvorenou pokrievkou.
Hotový vývar precedíme cez jemné sitko a až potom som ho jemne osolila. Mäso som obrala a zjedla, pretože to mám veľmi rada a podelila som sa aj s Barborou, ktorá mi strčila fúzy až do misky. Necháme vychladnúť a vložíme do druhého dňa do chladničky. Na povrchu vývaru sa mi vyzrážal tuk a loj. Ten som bez milosti odstránila a vyhodila. Nakoniec som ho ešte krátko prevarila, rozdelila na menšie porcie a dala zamraziť, aby som ho mala vždy po ruke na podlievanie.
Vôbec netuším prečo bol práve tento králik , najlepší akého som kedy uvarila a aký som kedy jedla. A môžem povedať, že som jedla králiky na rôzne spôsoby a od kuchárok, čo sa na králikov vyslovene špecializovali. A pritom to bol taký „záchranný recept“. Nič mi dnes nevychádzalo. Piekla som veku a nejako som sa zamyslela a zamotala som z toho miesto veky, bagetu. Dlhúúúú a tenkúúúú. Z vekového cesta. A vôbec netuším, prečo som to potrela vajíčkom. Vyzerá toto prosím pekne ako veka?????
Podľa mňa to vyzerá ako makovník. A to je čo za veľkosť. To ani jednohubky, ani chlebíčky. A kúpila som si šamotový kameň, aby sa mi lepšie piekli pekárenské veci. Mal pri tej „veke“ premiéru. Tak som sa dopálila na rukách že až. Pľuzgiere mi popraskali a je to vskutku výborná vec. A ešte som si bruško prsta napichla na ostrú pílku. Takže som ostala stáť so skrvavenými rukami nad makovníkom. A veľkonočná plnka, to bolo ešte len. Mala som v pláne len pre Dobrého Manžela, na mňa je to príliš nezdravé. Tak som si zobrala malú zapekaciu misku a poddimenzovala som množstvo plnky, bolo jej ledva do polovice. Musela som dorábať. A už sa mi nechcelo vyberať tú starú a zmiešať s tou novou časťou. Mám na rukách asi 4 flajstre a ozaj to s nimi nie je práca hrou. Tak sa tá stará časť plnky dôkladne usadila. A keď som ju po upečení vyklopila, tak stará časť bola hutná a nová časť strapatá.
Nie je zlá, práveže je skvelá, ale ozaj nie je na ukazovanie pre honorných návštevníkov.
A to som mala pred sebou nakoniec zajačie stehná. Tam som sa odmietla nejako citovo angažovať. Tretí debakel by som už asi neuniesla, niečo by som roztrieskala a Biela Sobota by ostala len ako zlá spomienka. Dobrý Manžel mal ohromné šťastie , že sa vybral do práce. A keď som už bola v švungu, tak som sa rovno pustila do toho. A vyšiel. Toto je presne ten typ receptu, ktorý si treba odložiť – lebo funguje. Príprava nebola ničím výnimočná, ani som nepridávala žiadne čudné príchute. Možno to bolo vývarom, ktorý som použila. Vývar bol z pečených kostí a určite sem vložím recept, ktorý je veľmi jednoduchý. Neviem či on bol práve nositeľom chutí, alebo niečo iné. Vážne netuším. A už vôbec som ho ani nechcela vkladať na blog, lebo mi to prišlo také ničotné a zbytočné. Ani nemám nafotený postup. Ozaj fotiť s tými olepenými prstami bolo to posledné. Tak Vám hádam bude stačiť len písanie. Ach králičie labky, aká som Vám len vďačná.
Zachránili ste mi Bielu Sobotu. A viete prečo sa volá Biela sobota? V tento deň, je ešte ticho, Ježiš je stále v hrobe. A v tento deň sa krstili noví veriaci, ktorí prijali katolícku vieru a dostávali oblečené biele rúcha.
Na 4 porcie budeme potrebovať
4 králičie nohy naozaj veľké soľ, červená paprika, čerstvo drvené korenie 125 g prerastaná slanina (na kocky) Veľký orech masla 2 polievkové lyžice olej 1 väčšia cibuľa (cca 120 g) 6 až 8 strúčikov cesnak 400 ml vývar polievková lyžica sušený tymian 100 ml smotana na šľahanie + čajová lyžička hladká múka
Postup
Cibuľu a cesnak očistíme. Cibuľu nasekáme na veľmi drobno. Cesnak na hrubé plátky. Králičie nohy osušíme, osolíme, okoreníme a posypem sladkou paprikou. Necháme ich postáť nejakých 15 minút. Medzitým do kastróla dáme slaninu na kocky a na strednom ohni ju necháme pomaly vyškvariť, aby pustila tuk. Pridáme olej a na tomto základe králičie nohy prudko opečieme zo všetkých strán do zlata. Opečené mäso vyberieme uložíme do pekáča v ktorom sa budú piecť. Zasypeme ich sušeným tymianom Opečenie je naozaj dôležité a nevynechávajte ho. Nedávajte na pekáč surové stehná.
Do výpeku pridáme maslo, nech sa roztopí a hneď nakrájanú cibuľu a necháme zavoňať. Pridáme cesnak a len krátko opečieme, aby nezhnedol. Tento základ zalejeme vývarom. Nepoužila som vodu, ale naozajstný vývar z pečených kostí. Ak nemáte pravý vývar, postačí aj ten z kocky. Takto pripravenú šťavu nalejeme do pekáča ku stehnám. Slaninu som nahrnula na mäso. Neviem aké budete mať veľké stehná, ja som ich mala naozaj veľké, ak budete mať menšie, tak možno bude toho vývaru stačiť menej.
Pekáč utesníme alobalom a vložíme do rúry vyhriatej na 170 stupňov, kde sa mäso pomaly dusí. Najprv som dusila 50 minút. Potom som skontrolovala a dusila ďalších 50 minút. Vôbec som nemusela dolievať tekutinu a stále som jej mala dosť. Potom som skontrolovala a moje veľké stehniská boli mäkké a šťavnaté ako maslo. Dokonca mali aj farbu a vlastne som nemusela ani zapekať. Napriek tomu, som šťavu preliala do hrnca a nechala stehná v prázdnom pekáči, zapekať na 200 stupňov slabých 15 minút. Stále sa nádherne leskli šťavou a nevysychali. Ak ale treba tak ich občas lyžicou polejte šťavou.
Omáčku v hrnci na sporáku, necháme nejakých 10 minút prebublávať, aby sa zredukovala, Do smotany zašľaháme málo múky a pridáme z hrnca asi lyžicu horúcej šťavy, premiešame a vlejeme do omáčky. Necháme na jednu bublinu prevrieť. Chuť omáčky som mala príliš výraznú, tak som ešte priliala smotanu, len tak od oka. Znovu na jednu bublinu a vypla som. Moji milí, nemusela som absolútne, aleže absolútne dochucovať. Ničím. Omáčka bola dokonale ochutená. Mäso sa dá oddeľovať od kosti lyžicou a nemá v sebe ani náznak vysušenosti, ako býva zvykom u zajaca. Zvolila som ako prílohu knedlu. Toto bude zajtrajší obed, ale keď sa večer vrátil DM domov, tak si dal jedno stehno bez omáčky s tou veľkonočnou plnkou a kyslou uhorkou.
Zmrzlinovač som kúpila ako darček od Ježiška pre Dobrého Manžela. Roky predtým a roky aj potom, to bol najlepší darček, ktorý sme si kedy dali. Vyhrala som. A potom jeden rok mi Môj Dobrý Manžel , ako vianočný darček kúpil meter štvorcový pozemku v Škótsku. Tým, že som reálnou vlastníčkou tohto pozemôčku na Škótskej Vysočine, som sa stala Lady Milena z Glencoe. A nie je to žiadny fake. Mám k tomu doklady a certifikáty.
A Môj Dobrý Manžel vyhral. Navždy. Toto nikto nikdy neprekoná. Nikdy. Navždy. Nasrdil ma. Darmo som mu potom na ďalšie a ďalšie Vianoce kupovala bomby ako stolný lávový gril, alebo sadu komiksov o Dilbertovi tesne pred tým, ako umrel jeho autor a podobne. On to ešte zaklincoval vlaňajškom, keď mi kúpil retiazku s príveskom…celkom obyčajnú, ale vyznačovala sa tým, že bola v stratosfére a ťahali ju za vesmírnym balónom a aj som dostala k nej fotografiu, ako si tam visí. Nenávidím ho za to…..už nič sa tomuto nemôže vyrovnať a vyhral. Tak. No a môžem povedať, že ten zmrzlinový stroj sme všade vláčili so sebou ako mačka mačence. Odišiel s nami na Slovensko, potom odišiel s nami do Mníchova, potom odišiel s nami na Okrouhlík a na záver sa vrátil tam kde patrí najviac, kde je doma …do Mníchova. A môžem povedať, že tento kus spotrebiča, veľký ako …kôň, ťažký ako kôň u nás nezaháľa a ja vážne na ňom tie zmrzliny aj robievam. Niežeby boli tie zmrzliny tak kvalitné ako z obchodu….teda to som sa vyjadrila veľmi veľmi zle. Oni sú práveže svojim zložením veľmi kvalitné, ale nikdy som ich neurobila také, ako keď si kúpite zmrzlinu v obchode, alebo nedajbože kornútková. Furt buď len tiekla, alebo bola na kameň s kryštálikmi. A ja som tento týždeň prišla na to, že ja som za celé roky robila tú zmrzlinu zle. Robila som tento mesiac punčovú, jahodovo-bazalkovú, pomarančovú a tá pomaračová bola konzistenciou najhoršia. Samé ľadové zrniečko. A keď sme tak stále ten stroj prevláčali, tak niekde na ceste sme zapotrošili zmrzlinovú naberačku. Takže keď som bagrovala, tak normálnou lyžicou a hocikedy sa mi ohla do pravého uhla. Tak som sa išla radiť a hádajte čo som robila úplne zle. Ja som mala zato, že musím tú zmrzlinu miešať až do stavu takého, akokeby to bola už hotová zmrzlina. Takže ja som kľudne miešala aj 45 minút. Môj zmrzlinový guru, skoro z toho upadol do kómy a vysvetlil mi, že to teda ani náhodou. Že jasné, že mám v tej zmrzline ihličky….že v týchto domácich zrmzlinovačoch, je to len medzistupeň a ku konečnej zmrzline sa dopracujem, až po zamrznutí. To som nechápala, lebo ja si jasne pamätám, že moja mamička (božtek do nebíčka) robievala ešte zmrzlinu tak, že nádobu položila do druhej nádoby, kde boli kusy ľadu a ten posolila. A dala miešať do robota. A odtiaľ vybrala normálnu zmrzlinu. Žiaden medzistupeň. No už sa nemám koho opýtať a ja som teda po prvýkrát pri tejto malage, urobila tak ako mi kázalo. Miešala som 20 minút, zmrzlina bola tečúca a dala som zamrznúť. A vskutku. Normálna hladká krémová zmrzlina. Dobrý Manžel ju zjedol za dva večery. A tak idem robiť všetky zmrzliny znovu a znovu a znovu.
Urobila som variantu aj pre zmrzlinovač, aj pre tých čo zmrzlinovač nemajú. Tú bez zmrzlinovača odskúšanú nemám, takže je to len opísaný tradičný postup, ktorý podľa ohlasov , funguje.
Malaga zmrzlina v zmrzlinovači
Suroviny
400 ml smotana na šľahanie (minimálne 30 % tuku) 180 ml plnotučné mlieko 200 g sladené kondenzované mlieko 3 žĺtky 1 čajová lyžička vanilkového extraktu alebo 1 balíček vanilkového cukru štipka soli
100 g hrozienok 80 ml rum
Postup
Hrozienka zalejeme rumom a necháme aspoň 2 hodiny, ideálne cez noc. Pred použitím ich scedíme a mierne ich osušíme. Rum, ktorý ostal si odložíme. Mlieko zohrejeme ale nesmie vrieť. Žĺtky v miske premiešame a postupne k nim prilievame teplé mlieko. Nerobíme to naopak, že žĺtky, prilievame do mlieka. Ide o to, že to mlieko, sa tým prelievaním trošku schladí a vyhneme sa zrazeným žĺtkom Zmes vrátime na mierny oheň a za stáleho miešania zahrievame, kým mierne nezhustne. Nesmie vrieť a stále miešame metličkou. Znovu ten istý problém, môžu sa nám žĺtky zraziť. Uf….a tu musím napísať, že som rada, že som už túto časť postupu skončila a že už nebudem musieť písať v akomkoľvek tvare slovo „žĺtok“. Na písanie je to fakt údesné slovo. Riedky krém odstavíme, pridáme sladené kondenzované mlieko, smotanu, vanilku a štipku soli. Dobre premiešame a necháme úplne vychladnúť. Potom dáme minimálne na 4 hodiny do chladničky, ideálne na noc. Už tá zmes bola fantastická. U mňa boli aj hrozienka, aj zmes do druhého dňa v chladničke. Dobre vychladenú zmes nalejeme do zmrzlinovača. Nerezovú nádobu zo zmrzlinovača som predchladila. Nádobu plníme najviac do dvoch tretín objemu. Zdalo sa mi, že je tá nádoba dosť preplnená, tak som dnes zmes mrazila na 2x. Zmrzlinu miešame približne 20 až 30 minút. Sledujeme konzistenciu . Zmes sa najprv víri, víri, víri, neskôr začne tvoriť hustú mäkkú vlnu. V tomto momente zmrzlinovač vypneme, aj keď zmrzlina ešte nie je úplne tuhá. Tá moja vyzerala ako takmer tekutý jogurt, ale pri vrtení robilo už tú vlnu. Keďže som mala tej zmesi na spracovanie menej, tak sa mi na dne počas miešania sa môže na dne nádoby vytvorila primrznutá vrstva. Počas miešania ju raz zoškrabeme stierkou a necháme znovu premiešať. Hotovú zmrzlinu preložíme do nádoby. Pridáme scedené hrozienka a 1 až 2 polievkové lyžice rumu. Jemne premiešame. Zmrzlinu dáme do mrazničky na 4 až 6 hodín, aby úplne stuhla. Pred podávaním ju necháme niekoľko minút povoliť pri izbovej teplote, aby sa dala ľahko naberať. Zmrzlina je absolútne božia. Ja teda hrozienka nemusím, ale je skutočne fantastická.
Malaga zmrzlina bez zmrzlinovača
Suroviny
400 ml smotana na šľahanie (minimálne 30 % tuku) 180 ml plnotučné mlieko 200 g sladené kondenzované mlieko 3 žĺtky 1 čajová lyžička vanilkového extraktu alebo 1 balíček vanilkového cukru štipka soli
100 g hrozienok 80 ml rum
Postup
Hrozienka zalejeme rumom a necháme aspoň 2 hodiny, ideálne cez noc. Pred použitím ich scedíme a mierne ich osušíme. Rum, ktorý ostal si odložíme. Mlieko zohrejeme ale nesmie vrieť. Žĺtky v miske premiešame a postupne k nim prilievame teplé mlieko. Nerobíme to naopak, že žĺtky, prilievame do mlieka. Ide o to, že to mlieko, sa tým prelievaním trošku schladí a vyhneme sa zrazeným žĺtkom Zmes vrátime na mierny oheň a za stáleho miešania zahrievame, kým mierne nezhustne. Nesmie vrieť a stále miešame metličkou. Znovu ten istý problém, môžu sa nám žĺtky zraziť. Uf….a tu musím napísať, že som rada, že som už túto časť postupu skončila a že už nebudem musieť písať v akomkoľvek tvare slovo „žĺtok“. Na písanie je to fakt údesné slovo. Riedky krém odstavíme, pridáme sladené kondenzované mlieko, smotanu, vanilku a štipku soli. Dobre premiešame a necháme úplne vychladnúť. Potom dáme minimálne na 4 hodiny do chladničky, ideálne na noc. U mňa boli aj hrozienka, aj zmes do druhého dňa v chladničke.
Studenú zmes prelejeme do vhodnej nádoby (napríklad kovovej alebo plastovej s viečkom) a dáme do mrazničky. Nádobu, do ktorej budeme zmrzlinu ukladať, môžeme vopred vychladiť v mrazničke, zmrzlina tak začne tuhnúť rýchlejšie a bude jemnejšia Po približne 45 minútach zmes vyberieme a metličkou alebo ručným šľahačom ju dôkladne premiešame, aby sme rozbili vznikajúce ľadové kryštály.
Tento postup zopakujeme ešte 3 až 4 krát v 30 až 45 minútových intervaloch.
Po poslednom premiešaní pridáme hrozienka a 1 až 2 polievkové lyžice rumu. Jemne premiešame. Zmrzlinu necháme v mrazničke stuhnúť aspoň 4 až 6 hodín. Pred podávaním ju necháme pár minút povoliť pri izbovej teplote, aby sa dala ľahko naberať.
O tejto zmrzline
Zmrzlina bez stroja nikdy nebude úplne taká jemná ako zo zmrzlinovača, ale pri dodržaní miešania bude veľmi krémová a bez veľkých kryštálov.
A čo sa týka rumu. Môže mať trstinový rum certifikátov a práv koľko chce. Na pečenie a sladké veci, je náš tuzemský um najjedinečnejší.
I som spravila rozhodnutie. V plynovej rúre sa nič poriadne nedá upiecť. Ja neviem kde sme mali rozum, keď sme zariaďovali kuchyňu. Keď sme kúpili tento mníchovský bytík, bolo to všetko zariadené pôvodným nábytkom. Si predstavte, že keď sme vypratúvali našu „pivnicu“ na povale…bože ako sa to volá správne, keď máte takú istú klietku z latiek, ako v pivnici, aj na povale….boli tam odložené veci, ktoré si naši prenajímatelia chceli…netuším, či nechať, alebo čo. Kým sme to mali len v prenájme tu, tak sme od tej pôdnej kobky ani nemali kľúč. No a keď sme to teda odkúpili, bolo to úplne, úplne plné a museli sme si objednať službu, ktorá to vyprace a odvezie hlavne. Hocičo sme tam našli. Byt bol rodičovským bytom nášho pána bytného a jeho rodičia boli pôvodom Rumuni, aj keď mali poľské priezvisko a krstné mená mali nemecké. O ich histórii netuším ničové nič. Tých obrusov a dečiek s tými rumunskými vyšívačkami čo tam bolo. A plno posteľnej bielizne, prádla a uterákov a utierok….niektoré ešte v pôvodných obaloch. Úplne nové osušky, nádherné. A vybavenia do kuchyne hocijaké. A všetky darčeky, ktoré pán Hodowansky ako malý chlapček vyrábal svojej mutti ku dňu matiek a tých výkresov. Vyrobil aj črepník s popolníkom, ten sme asi rozbili, alebo čo, lebo netuším kde mu je koniec, ale ten črepník používam stále na bylinky. Ten črepník stojí na tomto kuchynskom okne už desaťročia a dávam naň pozor ako oko v hlave. A okrem iného sme tam našli celý nábytok do spálne, ktoré mala pani Hodowanska, ako mladá nevesta. Tie železné konštrukcie z manželských postelí…miesto roštu, taká tuhá železná sieťka. A staré matrace ktoré boli také ťažké, ako keby boli tiež zo železa. No narobili sa tí chlapi z mestských služieb, ale si to dali aj dôstojne zaplatiť. Keď nám prišla faktúra, skoro sme zrácu dostali. Ale nebojte sa, naša povalová kobka je už tiež výborne zaprataná . Si pamätám, keď som držala v rukách to najväčšie perníkové srdce, ktoré som dostala pred viac ako dvadsiatimi rokmi od DM na Oktoberfeste a nevedela čo s ním, lebo mi ho bolo ľúto vyhodiť a DM mi ho vzal a prihodil do krabice, ktorú išiel vyniesť hore na povalu. A tak si tam leží moje perníkové srdce, veľké ako štvrť stola, medzi dôležitými vecami, s ktorými sa nevie rozlúčiť Dobrý Manžel. Keď s DM umrieme a Dobrá Cerka si príde prevziať tento byt, tak nech sa teší. Tiež si tam ponachádza rôzne poklady a nebude vedieť čo s tým. Bože zase som sa rozbehla myšlienkami. Skrátka, vôbec neviem kde sme mali rozum, keď sme nedali urobiť elektriku aby sme mohli mať elektrickú rúru. Máme plynovú. Ona mi aj mäso upiekla, aj piškótový koláč upiekla, aj orechové rožteky zvládla. Ale už som sa posunula a chcem upiecť žemle bez toho aby som ich musela otočiť uprostred pečenia na hlavu, lebo spodok horel a vrch bol biely. Pred tým som nad tým mávla rukou, všetko mi bolo dobré, ale už som cimprlich a chcem to také akurátne. Ono to pečivo bolo normálne jedlé, ale nebolo napríklad chrumkavé, nemalo stabilnú teplotu pri pečení a lístkové pečivo vyzeralo vždy ako potreté cmarom. No bolo to na trt. A spomenula som si na jednu známu s ktorou som bola v kontakte na internetových receptoch a ona žila v Indii. A spomínala, že ona používa takú malú elektrickú rúru. A to bolo hádam pred viac ako 15 rokmi. A v Indii. Veď tak hádam aj v Mníchove takú nejakú nájdem. Ja som občas ako z iného sveta ozaj. Ale bol to proces. Keď som to nadhodila DM, tak len takú jednu suchú otázku mal……A kde ju budeš mať položenú? No a to ešte len bolo!!!!!!!!!!!! Ale našla som. Také celkom fajn miestečko, aby nebola na očiach. A tak som začala hľadať mini elektrickú rúru. A hľadať a porovnávať a čítať diskusie a skúmať a našla som takú celkom vhodnú pre mňa. Ja vážne nemám ambíciu piecť ako profesionálna pekáreň, ale aby to bolo uchádzajúce, v rámci možností, ktoré poskytuje jedna bežná kuchyňa. A vybrala som si 35 litrovú Rommelsbacherku. A viete čo bolo najhoršie? Kúpiť stolík, alebo regál, alebo niečo podobné, na ktorú by som tú rommelku zaparkovala. Tak toto bola ešte len situácia. Môžem povedať, že hľadanie toho podstavca trvalo dlhšie, ako hľadanie mini rúry. Dosť na tom , vec sa podarila. Podstavec zapadol presne na miesto. Rommelka prišla a ani som nedýchala keď som ju rozbalila a išla ju prvýkrát zapnúť. Ozvalo sa mohutné píp a začala som študovať. Bože…ona nefungovala!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Normálne nefungovala, nedala sa nijako nastaviť teplota, ohrev, čas…nič. Dala sa len zapnúť a vypnúť. Display sa ani nehol a bol len v pôvodnom nastavení. Tak som tam sedela a sedela, medzi tou spúšťou a premýšľala, čo som komu urobila, že u mňa nič nefunguje na prvú dobrú. A potom som si všimla takú červenú značku a jala som sa ju preskúmať.
A prišla som na to. Hádajte….čo držím v ruke??????????????????????
Taká som ja. Celú rodinu som tým pobavila. No a ako mám rommelku, tak ide …no každý deň nie, ale každý tretí určite. A stále sa mi neťaží ju zakaždým zbaliť z linky a uložiť na jej parkovacie miesto a na druhý deň zase vytiahnuť a položiť na linku. Viem, že raz to príde a ja zozúrim a prekopeme celú koncepciu kuchyne. Neviem ako ale ešte, lebo najprv ma DM zabije, potom oživí, potom ma zase zabije a potom sa o tom budeme rozprávať. Ale ešte ten čas nenastal. Plynovú rúru som odvtedy použila len raz….a to preto, lebo som potrebovala spracovať celú zelerovú hlavu a robila som z nej hranolky v rúre…za dva veľké plechy toho bolo. Inak už fakt robím všetko v mini rúre. Všetci čo máte elektrickú rúru vážte si to. Ale inak je to veľká sranda pretože, keď som vytiahla z nej plech, tak mi bolo do smiechu. Prišlo mi to, také veľké, ako v detskej kuchynke, čo mala vnučka Dorka. Moje prvé pečivo bola asi veka na chlebíčky, áno určite veka na chlebíčky . A potom to a ono. A prišlo na ciabatty. Čiabatky má DM veľmi rád, neviem prečo, pretože ja vôbec nie 🙂 A tak som si našla recept. Veľa receptov. Veľa videjok. A ak by som sa mala držať tých receptov a videjok, tak áno …ja som upiekla normálne funkčné pečivo, ktoré DM s láskou zjedol , ale neboli to čiabatky. A tak som skúšala a skúšala. Nič Vás tak nenaučí ako keď neustále skúšate a konzultujete prečo a kde a ako sa to mohlo stať, že je to zase len žemľa a nie čiabatka. Tým že musím pracovať len s malým množstvom cesta, núti ma to robiť tie čiabatky aj dva tri krát do týždňa. Vôbec ma to neobťažuje a zakaždým objavím niečo, čo potrebujem zmeniť a vyskúšať. A teším sa na to, ako to urobím. A teším sa aj na to, ako to budem robiť v normálne veľkej elektrickej rúre doma na Slovensku, aby som vedela aký je rozdiel medzi 65 a 35 litrovou veľkosťou.
Na 6 kusov ciabatt budeme potrebovať
Na bigu 200 g múka T65 100 g vlažná voda 1 g sušené droždie
Na cesto vodnatá biga t.j. biga + 175 g vlažná voda 200 g múka T65 1 g sušené droždie 3 x 15 g vlažná voda 1 čajová lyžička soľ
Postup
Večer pred pečením si urobíme takzvanú bigu. Do misy nasypeme múku a droždie. Premiešame a nalejeme do múky vlažnú vodu. Pomocou varešky, alebo stierky, alebo ak chcete tak rukou, dáme dokopy múku a vodu. Vznikne nám veľmi suché cesto. Nemiešame ho, naozaj ho len dáme dokopy.
Prikryjeme fóliou a necháme minimálne 12 hodín odpočívať. Teraz som sa pozerala na web, že maximálne 16 hodín. Ale to nemám vyskúšané, ja som začala po 12 hodinách. Na druhý deň biga vyzerá veľmi neradostne, ja som si myslela, že to musím vyhodiť, lebo sa to nepodarilo. Ale opak je pravda. Vyzerá naozaj nevábne, ale takto to má byť.
A ideme na to
krok 1 na druhý deň bigu rozbijeme v 170 až 180 g vlažnej vody.
Len tak prstami sa v tom prehrabúvajte a miešajte. Nerobte z toho úplne hladkú zmes, ostávajú tam maličké hrudôčky cesta.
krok 2 nechajte vodnatý základ odpočívať 10 až 20 minút. Ja som bola vždy na hornej hranici časomiery, takže ja som čakala 20 minút. Máme pripravenú vodnatú bigu.
krok 3 pridáme 200 g múky a 1 g sušeného droždia a soľ. Premiešame. Cesto je veľmi husté a pevné.
krok 4 postupne pridávame vlažnú vodu 15 g + 15 g + 15 g Tu už som pracovala s rukou, lebo do suchého zamiešavať vodu je ozaj nepríjemné a pri prvom pokuse, som stierku, ktorou som to robila , zlomila. Nepridajte vodu naraz, naozaj na tie tri časti a zakaždým ju poriadne zapracujte do cesta. Cesto sa postupne začne hydratovať. Tu je ešte viditeľné , že sa dá normálne podobrať a stále drží tvar, tak ako ho zdvihnem, tak ostane. Je po druhej dávke vody. Toto cesto je ešte stále husté
Toto cesto je už po poslednej dávke vody. Keď ho podoberiem, tak popri stierke už uteká na svoje miesto, už neostáva v takej polohe, ako ho držím. Je klzké a keď ho držím v ruke, tak sa šmýka. Takto pripravené cesto je našim cieľom.
krok 5 Takto vyzerá správne hydratované a vymiešané cesto ktoré tvorí vodnatá biga + 200 g T65 + 1 gram suchého droždia + soľ + 45 g vody. Cesto necháme prikryté odpočívať 30 minút
krok 6 urobíme prvé preloženie. Cesto je stále ešte príliš neisté a nepevné, tak som ho prekladala z bokov do stredu
Zo všetkých štyroch strán podoberieme a pretiahneme do stredu
Cesto je v takom balíčku
a necháme ho prikryté odpočívať ďalších 30 minút.
krok 7 urobíme druhé preloženie. Cesto je už istejšie, ale stále veľmi živé. Tu som už cesto vyťahovala dohora. Robíme to opatrne a pomaly. Lepok už pracuje na plné obrátky a drží cesto krásne pokope. S cestom pracujeme veľmi opatrne.
Konce necháme uložiť pod cesto.
Toto isté urobíme aj z druhej strany cesta. Teda preložíme ho v kroku 7 na 2x.
Povrch cesta sa napne a pod povrchom sú už viditeľné bublinky. Necháme prikryté odpočívať daľších 30 minút
krok 8
Po 30 minútach sú bublinky už jasne viditeľné
urobíme tretie preloženie na 2x ako v kroku 7
necháme odpočívať prikryté 20 až 30 minút.
krok 9
Cesto po odpočinku je pripravené na delenie. V mise keď ňou potrasieme , tak sa cesto chveje ako rôsol.
Je veľmi dôležité, manipulovať s ním čo najšetrnejšie, aby sme nepopraskali bublinky, ktoré sú uväznené v ceste. Nepichajte do neho, nepraskajte povrchové bublinky a v žiadnom prípade ho neprepracúvajte ako pri bežnom kysnutom ceste. Cesto vyklopíme na bohato pomúčenú pracovnú plochu. Ja som ho vyklápala tak, ako som odkukala z videí. Prevrátila som misu, akokeby hore dnom a cez to sklenené dno som sledovala ako sa cesto samo, bez pomoci odliepa a steká na plochu
krok 10
cesto pomúčime po povrchu, tiež bohato. Ruky opatrne vsunieme pod cesto a roztiahneme ho s najvyšším pozorom, tak aby sa neroztrhlo, do obĺžnika.
Ja delím na 6 kusov. Delíme ostrou škrabkou na cesto, jedným rezom, neťaháme ju cestom. Robíme len ostré rezy.
Čiabatky nemusia byť rovnaké. Je to rustikálne pečivo, nevyrovnávajte ich nasilu, ak ich máte krivé ako ja.
krok 11
Do rúry vložíme plech, na ktorom budeme piecť a zapneme ju !!!!!!! Je bezpodmienečne nutné aby ste to urobili hneď teraz , na začiatku tohto kroku. Maximálna výhrevnosť v mojej mini rúre je 230 stupňov, takže idem na 230 stupňov. Neviem ako by som piekla keby som mala povedzme maximálnu 250 stupňov. Nič iné ako empirickú skúsenosť sem nevkladám.
Jednotlivé kusy prenesieme na papier na pečenie. Toto musí byť hodinárska práca. Ako keby sme chceli preniesť niekam vajce, ktoré je mimo škrupiny. Prenášame pomocou škrabky na cesto. Je tenká a najlepšie sa vsunie pod cesto, aj keď ho trošku stlačí. Snažte sa ako viete. Pečením čiabatky naberajú na objeme, musíte im nechať rozostup. Keďže mám hračkársku elektrickú rúru, tak ja pečiem na 2x. Ja keď som piekla po prvý aj druhý aj tretí krát, ešte taká nevycválaná, tak som ukladala na dva papiere…a to 4 kusy a na druhý 2 , a tie štyri sa mi upiekli úplne bez dotýkania sa…No teraz keď som o trošilinku viac v obraze, tak kladiem tri a tri a aj tak sú, občas na boku spojené.
krok 12 Rúra sa hreje a my necháme odpočívať pečivo na papieri 20 minút.
krok 13 Po odpočinku vyberieme horúci plech z rúry a rýchle prenesieme na takýto horúce papier s pripraveným cestom na pečenie.
Ja som v mojej mini rúre piekla 20 minút bez toho, žeby som znížila teplotu. Akurát musím manažovať pečenie, že prvých 10 minút pečiem na úplne najnižšej drážke, tesne nad dnom. Po tomto čase prenesiem plech na strednú drážku a dopekám tých 10 až 12 minút…podľa potreby. Správne upečené čiabatky majú tmavozlato až svetlohnedú farbu.
krok 14 Po upečení vyberieme a hneď preložíme aj s papierom na mriežku.
Ak pečieme v dvoch dávkach, tak hneď na taký horúci, položíme ďalšiu dávku, čakajúcu na papieri na pečenie a pečieme tak ako prvú dávku. Ak sú čiabatky také ako majú byť, tak sú ľahké a keď ich poklepkáte po spodnej časti, tak znejú duto. Keď som piekla predposledný krát, tak som ešte neprekladala plech a piekla som len na strednej drážke. Spodky boli áno, upečené, ale stále to neznelo tak duto, ako malo. Nerozpakovala som sa a dala ich znovu, tentokrát bez plechu, priamo na mriežku dopiecť, pri tej istej teplote 230 stupňov na nejakých 5 minút, ak treba tak aj na dlhšie. Nepamätám si už presne ako dlho som ich dopekala, ale boli v úplnom poriadku, duté a ľahké.
Toto je moja včerajšia ciabatta. Podľa mňa je dokonalá, na to, v akých podmienkach pečiem. Ako som písala existujú určite aj lepšie, aj instagramovejšie, aj také čo majú očiská ako svet veľké. Je naozaj chrumkavá, ale naozaj, keď ju krájam, musím použiť pilkový nôž a počuť ako ju krájam, to chrumkanie je úžasné. Striedka okatá a mäkká. Dobrý Manžel tých 6 kusov zje do druhého dňa a nesmierne mu chutia a toto je pre mňa najdôležitejšie.
O pečení
– Vodu vážim, príde mi to presnejšie a som si istejšia – Navážiť 1 gram droždia je bez mikro váh nemožné, tak som si otvorila celý balíček droždia, ktorý ma 7 gramov, rozdelila som obsah na sedem rovnakých kôpočiek a mala som približne jeden gram. Potom som to mala už v oku a sypala som od oka. – Ja viem, že som to napísala podľa niekoho, príliš rozvláčne a azda aj komplikovane, ale pre toho čo bude mať záujem podľa mňa piecť, som chcela ušetriť toho, čo som robila ja. Ja som vážne piekla toto pečivo neustále za sebou asi 5x a neustále som niečo menila, skúšala, vážila, dolievala až kým som bola spokojná. Keď som videla, ako rýchle to ide na instagramoch , fb a jutube tým pekárom, tak som si bola istá, že aj pre mňa to bude práca hrou. Figu. Chcem Vám ukázať, ako sa vyvíjali moje ciabatty. Toto bola moja úplne prvá
a presne takéto má aj minimálne polovica pekárskej populácie, ktorá prezentuje svoje čiabatky. Nuž áno, nie je to zlé pečivo. Je chutné, mäkučké a zjedia sa raz dva. Ale sú to bulky s chlebovou striedkou a nie ciabatty. Z nejakej strednej várky mám tiež odfotenú vzorku
Tak už je to výrazne lepšie, ale stále mi to evokuje viac chlieb ako ciabattu. – Používam múku T 65, je to francúzska bagetová múka, ktorú kupujem z jedného nemeckého mlyna. Ale je prakticky totožná z múkou T 650, ktorú dostať normálne na Slovensku. Hydratácia cesta, teda množstvo vody je presne nastavené na túto múku. Každá múka je iná a tá T 650 má možno o trošilinku väčšiu savosť ako táto moja, to by možno spravila jedna lyžica vody naviac. Netuším koľko vody by išlo do normálnej hladkej múky z ktorej by sa určite dali urobiť nejaké ciabatty (mám zato, že o niečo menej), keď som robila podľa receptu z instáča, tak sa mi spravili také ako som prezentovala, hutné, bez očí, bez ľahkosti, bez chrumkavosti. Dobré chlebové bulky. Preto som ich robila tak za sebou v slede, aby som to dostala do ruky, aby som vedela, ako má to cesto vyzerať. A tak píšem výhradne o T 65, pretože som pracovala len s ňou. – Biga. Biga je predkvas. Začala som robiť bigu niekde v strede skúšobných várok. Zvyšuje kvalitu pečiva. U mňa je zásadné to, že zvyšuje samozrejme okrem iných veci, chrumkavosť. – Aby som sa vyhla neustálemu manažovaniu pečenia a prehadzovania plechu horom dolom, tak som sa rozhodla, že si dokúpim pizza kameň na pečenie. A dočítala som sa, že na pečenie ciabatt je skvelá kombinácia dvoch múk a to práve tej T 65 + múka Manitoba. Tak som sa obrátila na môj obľúbený mlyn a objednala si ju. O tom ako som pochodila s týmito dvoma vecami budem informovať. Možno dôjde k ešte lepšiemu výsledku, alebo aj horšiemu…uvidíme.
Blíži sa nám Zelený štvrtok a ja vtedy varím do zelena. A viete prečo sa volá „zelený“ ? Vo štvrtok pred Veľkým piatkom sa podľa tradície konala Posledná večera Pána. Podľa kresťanskej viery veľmi vážny a smutný čas, čo nemal s farbou vôbec nič spoločné. V nemčine sa tento deň, pred dávnym časom, volal Grienen Tag. Grienen znamená plačlivý. Plačlivý, smútočný, práve kvôli tomu kresťanskému významu. A v behu času sa to nejako ľudovou mýlkou a premietaním ľudových zvykov začalo vravieť „Gründonnerstag“. A takto sa to prenieslo aj do iných štátov v Strednej Európe, kde je to taká…no špecificky pomenovaná vec. A preto aj u nás máme Zelený štvrtok. Neviem či to ozaj takto vzniklo, ale tvárim sa, že áno a aj to tak posúvam ďalej. V angličtine tento deň nemá s farbou vôbec nič spoločné a volá sa Maundy Thursday a tento názov pochádza z latinčiny Dies Mandati. Maundy znamená „prikázanie“ a v latinčine to isté. Čiže Štvrtok prikázaní, alebo prikázania. Malo to priamy súvis s vetami ktoré vyslovil Ježiš pri poslednej večeri. A keď už tie cudzie slová tu vypisujem, tak primavera je po taliansky jar.
A tak som premýšľala, že čo by bolo tak dobré, ako zelené jedlo, vhodné práve na tento deň. Tak som si ich vymyslela. Moje jarné karbonátky. Svieže a ľahké. Nesmierne nám chutili. Najviac sa mi na nich páči to, že sú z mletých kuracích pŕs a sú veľmi málo kalorické. Dobrý Manžel sa s obavami pýtal, koľko ich môže zjesť a skutočne bez výčitiek svedomia sa mohol natlačiť do chuti. A aj sa natlačil. A ja tiež. Nie až tak ako on, ale tiež som si dala a aj si pochutila. Zaraďujem ich do nášho rodinného jedálnička a budem opakovať.
Na osem kusov karbonátok budeme potrebovať
550 g mleté kuracie prsia 1 vajce 5 jarných cibuliek aj s vňaťou 2 strúčiky cesnak veľká kytica petržlenovej vňate veľká hrsť mrazeného hrášku 1 až 2 polievkové lyžica strúhanka do zmesi jemne strúhaná žltá kôra z citróna 1 čajová lyžička soľ olej na vyprážanie
Postup
Kuracie prsia bez kože a kosti nakrájame na menšie kusy a v robote zmixujeme. Mrazený hrášok namočíme do horúcej vody. Očistenú cibuľku aj so zelenou vňaťou, cesnak a petržlenovú vňať nasekáme na jemno. K mletému mäsu, pridáme vajce, nasekaný cesnak cibuľku a vňať. Mrazený hrášok tiež dáme do mixéra a na pár otáčok ho premixujeme. Len natoľko, aby sa nám trochu roztrhali guľky, nechceme ho zmixovať úplne.
Guľky pridáme k mäsu. Pridáme nastrúhanú žltú citrónovú kôru. Je dôležitá pri tomto recepte, je nositeľom takej sviežej , odľahčenej chuti. Vymiešame zmes. Je lepkavá a drží pekne pokope, ale aj tak pridáme strúhanku, aby sa nám pri vyprážaní nerozpadal tvar.
Navlhčenými rukami vytvoríme karbonátky vo veľkosti ako sa Vám páči. Obalíme v tenkej vrstve v strúhanke.
Na polhodinu vložíme karbonátky do chladničky postáť. Do panvici dáme rozohriať tuk. Vyprážame z každej strany tak 4 až 5 minút. Teplota má byť taká, aby sa vyprážali postupne a nie prudko stmavli hneď na začiatku. Dobre vypražené karbonátky majú byť vo vnútri šťavnaté a nie ružové a na povrchu zlato hnedé. Nevyprážame do bezvedomia, prsia sú jemné mäso a riskujeme, že budú veľmi suché.
Pretože ma predvčerom strašne bolela hlava. Pretože som sa včera cítila ako zbitý pes. A hlavne. Pretože som dnes doobeda umyla všetky okná.
Toľko k počasiu.
A teraz v krátkosti. Tento koláč pečie Moja Dobrá Svokra Ákyna hádam celý svoj chatársky život. Neustále mi ho opakovala, opakovala aký je jednoduchý na prípravu, ako sa rýchle urobí, ako ho môžem obložiť akýmkoľvek ovocím. Ako si nazbierala maliny cestou z ich chaty na našu chatu, popri chodníku a furt a furt a furt. A ja nie a nie a nie. Na našej chate bola DT Pavla, ktorá pečie najlepšie kysnuté cesto na svete a tak sa jedlo kysnuté. Ja som sa to kysnuté cesto snažila naučiť tak som skúšala a skúšala aby bolo také isté dobré. Takže sme mali vždy kysnuté. A keď som nepiekla kysnuté, tak som upiekla, akože fajné a nad Akyniným liatym koláčom som odfrkla. Ozaj som k nemu mala ako keby taký dešpekt, ja idiot. A jedného dňa DM riekol, že on kysnuté nechce. Že má z neho kyselinu a boľavý žalúdok a že aj keď ho pečieme majstrovsky, aj tak ho nechce. A utiekol za Ákynou, ktorá ako správna maminka, upiekla synovi koláč a on zjedol za polovicu plechu. Tak to by som chápala, veď je od maminky. Ale on dokázal zjesť za tanier podobného koláča, aj keď ho upiekol 87 ročný Oldřich od susedov. Vtedy som ešte nevedela aký je recept a Ákyna všetko meria na hrnčeky ako správna chatárka a od oka a ja nie som tento typ. Tak som zašla za Oldřichom, ktorý je môj človek, a všetko má pozapisované na metrickú sústavu a nie na kadejaké hrníčky a skleničky a šálky po babičce a přisypu a odsypu za hrst….No a on mal na cesto na veľký plech dať jedno vajíčko. No to je čo za koláč! Do mojich ide aj päť keď chcem pf! A tak ten dešpekt furt ostal a verila som, že Dobrému Manželovi chutí len tak „na oko“. Aby mali radosť. I snažíme sa pochudnúť Dobrého Manžela. Nenásilne. Rátame mu optimálne množstvo kalórií, bravčové meníme na hydinu, uberáme štvrtinu z porcií. Na večeru máličko bielkovín, alebo aj nič. Ale neodtŕhame mu zase od úst všetko a úplne. Aj nanuk si dá občas. Aj dva. No a kúpila som si mini elektrickú rúru – o tom niekedy inokedy. A už som v nej upiekla aj veku, aj bagetky. A bolo treba vyskúšať aj niečo upiecť sladké. No čo som sa dopremýšľala. A potom som objavila konzervu zaváraných marhúľ, ktorým už pomaly vyprchával čas. A DM neustále ovrával koláč z chaty, koláč z chaty. A tak som pokorne zavolala Dobrej Svokre a vypýtala si recept po dvadsiatich rokoch. Ako som predpokladala….. Dva hrníčky mouky, hrníček cukru a bla bla bla A na aký plech? No na taký, čo má na chate už roky , ešte od srnky mamy sestry dcéry susedy. Tak som to preložila do metrických mier a pozrela sa na postup. Tak ten postup je očarujúci. Žiaden mixér, žiaden šľahač. Práca hrou. Fantázia. Zjedený za jeden deň. Možno je o pár milimetrov nižší, ako by mohol byť, ale pre chudnúceho manžela je to akurát. Ja viem, že je to pre Vás pravdepodobne normálne známy a jednoduchý koláč, ale pre mňa to bol neobyčajný objav. Áky si mi dobrou svokrou, ale že si ma neprinútila tento koláč upiecť už skôr…no neviem, neviem.
Na plech s vnútorným rozmerom približne 30 x 35 cm budeme potrebovať
Na posýpkovú mrveničku
320 g polohrubá múka 155 g práškový cukor 140 g roztopené maslo štipka soli
Na cesto
zmes, ktorá ostane po odobratí 140 g mrveničky na posyp koláča balíček prášku do pečiva Dr.Oetker 1 vajce + 1 žĺtok 150–170 ml mlieka alebo šťavy z kompótu 750 a 900 g očisteného ovocia maslo a kokosová múčka na posypanie plechu
Postup
Ak máte kompótované ovocie, tak ho zbavte sirupu cez sitko a šťavu zachytíme. Ovocie stále necháme na sitku nech dôkladne odkvapká. Ak používate čerstvé, tak ho zbavíme kôstok, bubákov, špiny, hrubej šupky a nakrájame na malé kúsky. Všetky sypké suroviny vložíme do misy a premiešame. Necháme roztopiť maslo a takým horúcim zalejeme zmes v mise. Vidličkou, alebo iným nástrojom premiešame tak aby nám vznikla hrubšia mrveničková posýpka. Odoberieme z množstva 140 g a odložíme bokom. Do toho čo nám ostalo po odobratí, vklepneme vajíčko a žĺtok. Dolejeme tekutinou. Ja som doliala konkrétne kompótovou šťavou. Mala som jej málo, tak som ju doplnila do potrebného množstva mliekom. Vymiešame do hladka. Máme teda suchú a mokrú časť na koláč.
Ovocie na sitku som ešte trošku osušila papierovou utierkou a nakrájala som na vhodné kúsky. Plech som vymazala troškou masla a vysypala kokosom. Stačí samozrejme aj obyčajná múka. No a koláč navrstvíme. Vlejeme najprv mokrú časť a rozotrieme po plechu, na tú rovnomerne rozložíme ovocie a nakoniec posypeme mrveničkovou posýpkou.
Vložíme do predhriatej rúry na 175 stupňov. Pečieme približne 30 až 35 minút Orientujte sa podľa Vašej rúry.
Koláč nie je vysoký a po tejto dobe by už mal byť upečený, ale pre istotu urobte skúšku špajdľou, ktorá bude po vytiahnutí z koláča, hlavne v časti kde nie je ovocie, suchá. Povrch je krásne tmavozlato zapečený.
Krájame po vychladnutí. Ako som spomínala koláč nie je vysoký a zje sa veľmi rýchle. Ja som ho aj pocukrovala.
O pečení Ako som spomínala koláč je prirodzene nízky a ovocie je v ňom výraznejšie cítiť a preto je to „ovocný koláč“ Ak by ste chceli vyšší, tak všetky suroviny zvýšte o jednu štvrtinu 400 g polohrubej múky 195 g práškového cukru štipka soli 175 g rozpusteného masla z tohto celku odobrať 175 g na posýpku do ostatku pridať 1 prášok do pečiva (12 g) 2 vajcia 190–210 ml mlieka alebo šťavy z kompótu a pomerne zvýšiť aj ovocie Ja som spokojná s tou výškou aká je, ale je to na Vás
Moja Dobrá Vnučka chodí na francúzske bilingválne gymnázium. Vlaňajší školský rok bola v nultom ročníku, kde ich najprv učili po francúzsky a teraz je v normálnom prvom. Minule mi ukazovala písomku z chémie….z ktorej mimochodom dostala jednotku :-). No skoro som umrela. Vyzeralo to údesne. Ja absolútne nepochopím nikoho, kto sa chce učiť francúzsky, ale nie je to moje dieťa a ako Omka ju a jej brata bezpodmienečne milujem a nech si robia ich rodičia čo chcú. Ani netušíte, ako som tomu vďačná, že toto nie sú moje problémy a mojim je len ich milovať a postarať sa o nich, keď to treba. No a naspať k škole. No a v rámci školy majú aj výmenné pobyty študentov. Na 10 dní oni sem a na 10 dní naši tam. Vlani mali doma takého dlhovlasého skejťáka Janisa. Vedel dobre anglicky a tak nepadlo ani slovo francúzsky. A Dorka si z pobytu tam , priniesla topánky pani francúzskej maminky. A jej ostali tam. Mimochodom boli to topánky jej maminky, ktoré si na tú cestu uchmatla. Toto Moja Dobrá Vnučka ovláda dokonale, takéto situácie vytvoriť. Keby mi to nezakazovala, tak môžem písať pri každom recepte niečo. Takže tam ostali topánky slovenskej maminky a tu topánky francúzskej. Aj ich naši zabalili a poslali tam, ale sa vrátili ako nevyzdvihnutý balík. Aký je osud tých topánok netuším, pretože sic je Moja Dobrá Cerka malá, dokonca ma neprerástla a som o 5 cm vyššia, tak pani mama z Frantíkova, je vraj od nej o pol hlavy nižšia a jej noha o tri čísla menšia. Tak. Tento rok majú zlatého brčkatého černoška, alebo skôr takého miešanca, Olivera. Ten vie menej po anglicky, ale tiež u nich nepadne ani slovo francúzsky. Tak sa Dobrý Manžel zamyslel a povedal, že sa po francúzsky bude u nich rozprávať, keď k nim príde Angličan. A Dobrá Cerka urobila veľmi vtipné rozhodnutie. Uvarí francúzske zemiaky. A aj uvarila a frantík sa na tom názve dobre pobavil a zároveň sa im veľmi potešil. Povyberal všetku klobásu na kraj taniera a zjedol dve porcie. A volal to gratinované zemiaky. Uznajte naše francúzske krumple….vraj gratinované. Ešte keď som fungovala na rôznych variacich portáloch, tak tam pridávala recepty istá maďarská Ibolya. A tá ku každému druhému receptu dala názov „maďarský, maďarská, maďarské“. Aj normálna, ničím nevyčnievajúca, rezancová, nedeľná polievka bola maďarská. Vlastne nie..tá bola židovská! Áno takto to bolo, každý druhý recept bol s názvom Maďarský……a každý prvý bol s názvom židovský….. A slovenské užívateľky išlo z toho uchytiť. Toľko flamewar, čo kvôli tomu vzniklo. A v rámci týchto národných prívlastkov pri jedlách som uvarila minule toto jedlo. Ak toto jedlo vzniklo v Tirolsku a je príznačné pre tento región, tak zjem kefu. Ja si skôr myslím, či nie je šéfredaktorom v mojom variacom časopise nejaký echt Tirolák so silným lokálpatriatstvom v krvi a štetkou na klobúku. A všetky recepty potom ako správny lokálpatriot pomenuje s prívlastkom „tirolský“ Podľa toho s akou frekvenciou sa tam objavujú tirolské pokrmy, tak vlastne celé Nemecko jedáva čiste tirolskú kuchyňu. Hoci v pôvodnom recepte išli do týchto tirolských aj gaštany a šalvia. Ja šalviu vôbec nemôžem ani cítiť. No a gaštany sa mi ozaj kvôli štyrom závitkom nechcelo kupovať. Hoci som premýšľala, že tam dám veľkú bielu fazuľu…tú z konzervy. Ale tú som mohla len na záver, aby sa mi nerozpučila a nerozpadla a kým mal prísť na ňu čas, tak som na ňu s prehľadom zabudla. Toto je jedlo, ktoré intuitívne urobí SLOVENSKÁ gazdinka, ktorá má pred sebou hovädzie na závitky a nechce robiť donekonečna španielske vtáčky. A tak urobí tirolské :-).
Suroviny ktoré budeme potrebovať na 3 až 4 porcie
Na závitky
160 g x 4 tenký hovädzí plátok , množstvo podľa stravníkov a apetítu 80 g schwarzwaldská šunka (viac v postupe) malý pohár červená paprika nakladaná v oleji 2 kusy zavárané uhorky zväzok jarná cibuľka horčica soľ, čerstvo drvené korenie
Na omáčku
1 orech bravčová masť 2 menšie mrky, alebo 1 väčšia 2 stopky stopkového zeleru 1 malá červená paprika kúsok petržlenu 1 polievková lyžica paradajkový pretlak 200 ml červené víno vývar na podlievanie soľ, čerstvo drvené korenie 1 čajová lyžička sušený tymian
Postup
Všetku zeleninu očistíme. Mrkvu a zeleninu nakrájame na malé kocky. Zväzok cibuľky aj so zeleným nakrájame na prúžky. Stopkatý zeler na polmesiačiky. Údenú prerastanú šunku nakrájame na prúžky, nakladanú papriku a uhorky na malé kocky. Plátky mäsa nasolíme, nakoreníme z obidvoch strán a z jednej strany potrieme horčicou. Na horčicu primerane nasypeme prúžky údenej šunky, prúžky cibuľky, červenej nakladanej papriky a uhorky.
Zavinieme do roládky a kraje upevnime špáradlami, alebo tak ako uznáte za vhodné.
Rolády poriadne obalíme v hladkej múke.
Do kastróla dáme rozohriať masť. Obalené roládky opečieme zo všetkých strán. Vyberieme a odložíme bokom. Pridáme zeleninu a necháme ju trochu porestovať. Osolíme, posypeme čerstvo drveným korením a lyžičkou sušeným tymianom.
Pridáme paradajkový pretlak a môžeme posypať všetko plytkou lyžicou hladkej múky. Všetko dôkladne rozmiešame. Podlejeme troškou horúcej vody. Ak Vám zvýšila údená šunka, môžete ju pridať a tiež aj jarnú cibuľku, ak Vám zvýšila. Vlastne tam môžete pridať všetko čo sa Vám nezmestilo do plnky. Pridáme horúci vývar.
Privedieme k varu a vložíme opečené roládky. Dolejeme vínom a znovu privedieme k varu. Prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a dáme dusiť na hodinu. Občas skontrolujte, ak treba dolejte horúcou vodou, tak, aby boli roládky vždy ponorené tesne pod hladinou. Ja som po hodine usúdila, že mám hotovo, pretože som mala naozaj tenučké plátky.
Omáčka bola nádherne hustá a obaľovala mäso. Ak treba ešte dosolíme, mne sa zdalo že je omáčka trochu kyslejšia, tak som pridala slabú lyžicu cukru a neskôr aj frc kečupu. Nech mi všetci tiroláci odpustia. Ako prílohu som urobila slaninové knedle. Vynikajúce sme si pochutili.
O varení – Ako šunku som použila tirolskú, aby som dostála koncepcii receptu a bolo tam niečo tirolské.
V Tescu som pozerala ponuku a majú veľký výber tohto druhu….také tie veľmi veľmi tenké s výraznou údenou chuťou a s trošičkou tuku. Napísala som do receptu tú schwarzwald, pretože bola najprijateľnejšia cena. Odporučujem nezamieňať za dusené šunky. – Ako som písala v intre pred receptom, tak do omáčky bola použitá čerstvá šalvia, ak máte k nej vzťah, tak kľudne si ju dajte. Ja som radšej dala jarnú cibuľku. – No a k tým plátkom. Ja neviem či na Slovensku predávajú už hotové, narezané plátky na rolády. Ak nie, môžete si ich urobiť doma z pekného hovädzieho zo stehna podľa tohto postupu https://chalupnikovi.com/recepty/?p=1590
Máme strašne rozmaznané mačky. Aleže strašne. Myslím tým, čo sa týka jedla. A Noel a Barbora, nieže sú panštiny panské, ale naviac, každý má to svoje milieu. Ja sa môžem aj rozkrájať. Barborka chce jemné paštičky z konzervy…ale len kuracie, výnimočne aj zmiešanú so špenátom. Noelko vylíže len mastné oko a čau. Noelko chce shebu v želé, Barborka felixa v omáčke. Obidvaja zväčša vylížu želé a omáčku a s tým mäskom si môžem robiť čo chcem. Keď to vyhadzujem, tak im márne hovorím, že čo by za to dali mačky v Somálsku a ja to tu musím vyhadzovať. To môžem hovoriť tej stene, ale po Barbore a Noelovi to stečie ako voda. Aby to do Noelka padalo, tak musíme kľučať pri ňom a povzbudzovať ho pritom. Náhle sa z neho stal estét chce raňajkovať a večerať u mňa na pracovnom stole. Takže ja napríklad píšem recept na blog, vedľa klávesnice, sedí jeden zachmúrený kocúr a čaká, kedy mu ponúknem tenučký plátok slaniny. Ja prestanem písať, podám mu ho, on si premyslí a buď ho prijme, alebo otočí hlavu. Ak mu ho nepodám, tak mi bude zblízka, uprene pozerať priamo do tváre a ja som dopísala. Takže skúšame. Dokončíme akt, ja si utriem prsty a napíšem dve vety. A tento proces opakujeme. Felixovskej polievky sa Barbora dotkne len vtedy, keď musí bezpodmienečne ochutnať to čo má Noel. Noel ju len vypije a Barborka dolíže , mäsko je tam pre nich len vec čo zavadzia. Barborka jedáva surové mäso. Spoločné majú len suché chrumky a sem tam mačacie wurstíky. Hoci to, že ich jedáva aj Barbora je myslím, len tým, aby mala šancu ich ukradnúť Noelovi.
Ale nemyslite si, že je to len tak. Všetko čo som Vám vymenovala, musí byť tiež špecifické…
Surové mäsko pre Barborku nemôže byť v žiadnom prípade hovädzie alebo kuracie stehná a chráň nás milý Bože…mleté. Musí to byť krkovička, alebo prsia, alebo výnimočne aj karé. A ešte keď si ho môže uloviť z kuchynskej linky. To je ešte len vec. Zopárkrát som ju našla, ako si nesie kus nejakého plátu, ktorý tam mám pripravený na varenie. Vlečie ho medzi nohami po zemi a obkračuje labkami. Raz si ho takto schovala a ráno som ho našla celé oslintané a obžuté. Ona je totižto veľká lovka. A tých myší, čo nám ona ponosí na dvor. Ja neviem vôbec pochopiť čo si Barborka myslí, že čím to bude hrýzť. Barbora mala ako malé dievčatko pokazené zúbky a viac ako polovica zubov je vypadala. A aj tá polovica čo jej ostala, jej podľa mňa zachránila pani Veto v Mníchove, ktorá ju uspala a normálne ich jej vyčistila a zaplombovala. Aj jej vtedy prestalo smrdieť z tlamičky. Keď bol DM u veta v ambulancii v Banskej Bystrici, tak sa tunajšia pani Veta na tú zubnú prácu zbožne pozerala a aj si to odfotila. Že oni sa to na vetovskej fakulte aj učili, ale jakživ to nevidela. Aj teraz keď bola Barča na očkovaní, tak ju hneď mníchovská pani Veta objednala na čistenie chrupu, lebo žeby mohla prísť aj o tie zuby čo jej ešte ostali. Chudiatko, tak sa jej bojí a toto bude pre ňu trauma veliká. Ale sme jej sľúbili, že potom keď príde na chatu a vycerí tých pár zúbkov, tak oslepí všetkých okrouhlických kocúrov a myši budú pred ňou padať ako podťaté, lebo oslepnú od toho lesku. Tak nám hádam odpustí. A aby ste vedeli, Barborka a Noelko nie sú žiadna vyšľachtená modrá krv, priniesli sme si ich z bystrického útulku. Sú klasická pouličná zmeska, ale tvária sa, ako keby on bol maharadža a ona vesmírna kňažka. Barborka je aj uvarené mäso, ale pozor….to musí byť mnou predžuté a položené na okennú dosku v kuchyni a ja musím pritom pri nej sedieť a tváriť sa, že pozerám von oknom na holuby. Ja sa už bojím normálne hýbať ústami, lebo Barbora vždy v očakávaní, mi dobreže do nich nevlezie. Keď vidí Môj Dobrý Manžel, všetky orácie, ktoré s nimi mám, čo sa týka jedla, tak sa vždy teší, ako niekam na Slovensko odídem. To dostanú záhul. Ráno pol vankúšika a večer pol vankúšika. Medzitým len suché a po príchode z práce im hodí jeden mačací wurstík ako príchodné. Nezješ, Tvoja vec. Iné nebude. Priznám sa, že sa na to teším. Ja toto nedokážem, keď som s nimi celý deň. Noel sa dovyskakuje na stôl, Barbora sa ma s tou labkou jej došťuchá a ja pokorne vstanem a urobím im švédsky stôl. O tri hodiny to všetko oschnuté povyhadzujem a poumývam a naložím novým. Taký debil som ja.
Dobrá Teta Pavla tvrdí, že Barbora miluje rybie filé. Tak možno ho zožerie, lebo ho jedáva kocúr Zorko, a to ona musí bezpodmienečne mať, keď aj on. Tak jej tú kocku vždy vytiahnem a nechám rozmraziť a potom zistím, že z nej zje asi tak tri malé sústička a mne tam ostane smrdieť rozmrazená rybia kocka . A keby sa to filé dalo kupovať len po jednej kocke. To teda ani náhodou. Potom mám v mrazničke rok tri kocky rybieho filé a napokon ho vyhodím, lebo je zabudnuté. A Dobrý Manžel po čase začal ovrávať rybu, žeby si veru dal. Ryby nejem a neviem ich pripravovať a aj ten najjednoduchší spôsob si musím naštudovať. Neviem ich vychutnať, neviem odhadnúť kedy sú také akurát. Každá ryba pre mňa končí pri rybích prstoch kapitána Igla. Tie robievam aj na Štedrý Večer aby som to zhrnula úplne. Ja si regulárne musím naštudovať každú prípravu ryby. Väčšinou je to recept, ktorý by zvládla urobiť aj desaťročná dievčinka. Takto sa to stalo aj s týmto tu a nesmejte sa mi. Ja som si ho sem vložila kvôli sebe, aby som presne vždy robila takto, pretože, keď začal Môj Dobrý Manžel večerať, tak s plnými ústami vraví „fajná rybka“
Rybie filé necháme takmer úplne povoliť. Stred môže ostať pevnejší. Ale môže byť aj úplne povolené. Povoliť nechávame na nejakej mriežke, aby kocky neležali vo svojej vode. Pred prípravou filé dôkladne osušíme. Položíme ho na kuchynskú utierku, prikryjeme ďalšou papierovou utierkou a zľahka dlaňou zatlačíme, aby sa voda vsiakla. Toto robíme, kým nie je voda „odčerpaná“. Ak by sme vodu neodstránili, tak by sa ryba neopekala, ale dusila a to nechceme. Filé ochucujeme tesne pred vložením do panvice. Stačia veľmi jednoduché chute, aby to nepotlačilo jemnú chuť ryby. Panvicu rozohrejeme s trošičkou oleja. Tesne pred vložením na panvicu, filé osolíme, mlynčekom nakoreníme a môžeme dať aj trošičku mletej rasci. Ja som nedala a radšej som dala celú rascu do vody v ktorej sa varili zemiaky na prílohu. Ak nemáme kvalitnú panvicu s hrubým dnom, môžeme kocky poprášiť múkou z obidvoch strán. Keď vložíme filé na panvicu, musí to zasyčať. Necháme opiecť dve minúty na tejto strane. Filé otočíme a opekáme z druhej strany 1,5 až dve minúty. V tejto fáze môžeme dať polovičku z množstva masla. Po opečení filé preložíme na tanier a prikryjeme druhým tanierom, alebo pokrievkou. Do panvice pridáme druhú polovicu masla a lyžicu oleja. Pridáme na tenké rebrá nakrájanú cibuľu a plátky cesnaku. Neopekáme do zlata, len do sklovita. Môžeme cibuľu ochutiť trochou soli a štipkou kari, ak ho máte radi. Filé môžeme vrátiť na chvíľu znovu do panvice a k uvareným zemiakom pridáme kúsok masla a nasekanú petržlenovú vňať. Podávame.
Krásnych 93 rokov. A je presne rok ako sme ho museli umiestniť do ústavu pre starostlivosť o seniorov „Alžbeta“, na Krahuliach. Je veľa ľudí, ktorí odsudzujú deti, keď pristúpia k tomuto kroku a rodiča sa takýmto spôsobom „zbavia“. Viete starnú nielen rodičia, ale aj deti. Ja som vedela, že je to nevyhnutné, žijem stovky kilometrov ďaleko a Môj Dobrý Manžel musí chodiť stále do práce. Ja som síce už dôchodkyňa, ale on ani zďaleka nie. Je o roky mladší ako som ja a musí nás živiť a ja sa starať o našu mníchovskú domácnosť. Aj keď som chodila na dlhé opatrovacie turnusy, ešte kým žila mamička, ktorú sme doopatrovali doma a potom už len k tatíkovi, vedela som, že to k tomuto kroku nevyhnutne vedie. Môj Dobrý Brat sa tomu nesmierne bránil a nechcel to pripustiť za nič na svete a podriadil tomu aj svoj predčasný odchod do dôchodku. A tak sme bojovali ako rodina, ako sme vedeli. Tým že si tatík zlomil nohu a dostal porážku, bolo dokonané. A nielen tým. Vlani som bola na dvoch operačných zákrokoch a Dobrý Brat tiež. Naše operácie neboli jednoduché a rekonvalescencia bola dlhá. Tým, že sa tatíkovi k tomu na dôvažok rozbehla demencia, ktorá už tne do živého, nebolo inej možnosti. Bolo to nevyhnutné rozhodnutie. Tatík nás už nepozná. Musíme sa mu vždy predstaviť keď prídeme. A chodíme naozaj často. A tak mu povieme, kto sme. On sa usmeje, zje čučoriedky a namrví z oblátok, ktoré schrúme a povie, že ďakuje za návštevu a pošle nás preč. Niekedy sa tam len otočíme. Reálni ľudia ho obťažujú, žije radšej vo svojom vnútornom svete. Tam v tom svete je mladý, chodí na prechádzky s manželkou, spieva si z plného hrdla a vedie schôdzu územného plánovania pred celou obcou. Naposledy nám tvrdil, že bol na konskom povoze so skupinou chlapov zo Seliec, na ceste v Poľsku a cestu im určovala neznáma sila. Jeho manželku, našu mamičku volá mama,, pretože si nevedel spomenúť ako sa volala. Ak sa nejakým zázrakom ocitne v realite, prestane rozprávať, reagovať a zaspí. Takže len spí a žije v neskutočnosti. Tatík nech Ťa ten Tvoj svet, v ktorom nie sme, stratili sme sa v Tvojej pamäti, naďalej uchováva v šťastí a spokojnosti. Budeme za Tebou chodiť a neustále Ti opakovať kto sme, pretože Ťa ľúbime nesmierne.
Tortu pre tatíka a starčekov z Alžbety s láskou upiekla naša Maťka Cabanka.
Nuž a poďme k receptu
Prvý krát som jedla zemiakové gule plnené sójovou drťou u Mojej Dobrej Svokry. Ona používa na to zemiakové cesto z prášku. Dlhé roky som si ho aj ja nosila do Mníchova. Ako blázon som to vláčila v taškách a to sme ešte cestovali busom, zapratala som si tým toľko batožiny. Jednak som absolútne netušila, ako by som vlastne mala to zemiakové cesto urobiť a jednak mi to z prášku normálne chutilo. A keď som začala variť aktívne aj verejne …a dostala som sa do kruhov, kde sa fujkalo nad každým polotovarom, som si skúsila urobiť cesto z normálnych, živých krumplí a tak som do zabudnutia poslala cesto z prášku. Nie preto, žeby som ním opovrhovala, ale preto, lebo mi je jednoduchšie robiť toto moje. U Dobrej Svokry sa sójové plátky varievali úplne bežne a my si dokonca pýtame, keď nám má niečo uvariť, aby nám uvarila práve toto, lebo je to skvelé jedlo. Dobrý Manžel tvrdí, že svojho času pred x rokmi boli dostať sójové plátky aj ochutené a že sa mu zdá, že aj sójová drť bola ochutená údeným šmakom. Vôbec netuším, či vtedy tie gule boli plnené práve takouto ochutenou sójou, ale boli vážne skvelé. Ona DS to vedela ochutiť fantasticky. Jej priateľ Václav takýmto jedlom vraj opovrhoval a ja s úplne čistým svedomím, som ju ubezpečila, že ja som to teda nezbadala žeby to nebola mäsová plnka. Tak mu s malou dušičkou priniesla jednu porciu s dusenou kyslou kapustou a nepovedala mu o čo vlastne ide. A on jej taký celý našuchorený povedal, že to potentovala, lebo gule plnené údeným mäsom sa podávajú jedine s dusenou červenou kapustou!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Sme sa tomu nasmiali do milej chuti. Škoda, že mu to nemôžeme povedať. Do smrti by nám…čo nám…JEJ nezabudol. No a ja som toto jedlo skúsila uvariť prvýkrát tento rok, keď som bola v Selciach a je tam plná kuchyňa ľudí, čo nejedia mäso zo zvierat, ktoré majú nos. A k tomu plná kuchyňa ľudí, ktorým sójové „mäso“ nevadí a plná kuchyňa ľudí, čo netušili, čo si o tom myslieť a nemali problém to ochutnať. A tak ostal len náš Roman, čo je taký frajer, že on to do úst nedá…ale ten sa neráta, lebo on nejedáva ani cibuľu… Nikto z tej preplnenej kuchyne, nemal ani jednu najmenšiu výčitku, ani najmenšiu. Zjedlo sa to skôr, ako pečená kačka, ktorú zase jedol len ten frajááár Roman. Keďže sa blíži Popolcová streda, kedy ja , netradičným spôsobom veriaca a Môj Dobrý ateistický Manžel, dodržiavame prísny pôst. Som netradičná, ale pôsty zato dodržujem. Popolcová streda tento rok vyjde na týždeň, v ktorom sú jarné prázdniny a ja budem operka pre Moje Dobré Vnúčatá. Veru dohliadnem aby v tejto rodine tiež dodržali prísny pôst a rozhodne im to uvarím. 🙂 A môžem povedať, že to nebude kvôli tomu pôstu, ale kvôli tomu, lebo je to nanajvýš skvelé a ja Vám ho odporučujem z celého srdca. Premýšľam ako s týmto nakŕmim nášho autistického Janíčka….. Zaradila som toto jedlo do nášho rodinného jedálnička.
Na 12 zemiakových gúľ čo sú 4 porcie budeme potrebovať
Cesto 1 kg múčne zemiaky 150 až 180 g polohrubá múka 1plytká čajová lyžica kuchynský škrob (solamyl napríklad) 1 vajce M 1 čajová lyžička soľ
Sójovú drť, zalejeme vývarom. Stačí aj ten z kocky. Necháme postáť nejakých 15 minút. Cibuľu očistíme a na veľmi veľmi jemnučko nasekáme. Popražíme ju do sklovita, vypneme a necháme schladiť tuk. Potom ju zasypeme údenou paprikou a premiešame. Odložíme bokom. Sparenú drť vyžmýkame dosucha. Toto je celkom kľúčový krok. Drť vložíme k cibuli a tuku, premiešame, ochutíme soľou, podľa potreby. Ja som prisypala majoránku, lebo zvyknem dávať k mletému, majoránku, ale môžete použiť Vaše obľúbené ochutenie. Ochutenie musí byť celkom výrazné. Hotová plnka je suchá a keď ju stlačíte, tak javí náznak, že drží pokope. Ja som k nej pridala ešte asi lyžicu oleja a trochu nejakých byliniek. Chutilo mi to náramne. Odložíme bokom. Zemiaky v šupke uvaríme vo veľmi slanej vode . Po uvarení ich zlejeme z vody a necháme úplne vychladnúť. Ošúpeme a nastrúhame ich na jemnej slzičke, alebo prelisujeme. Pracujeme rýchle aby nepustili vodu. Pridáme vajce, soľ, múku a škrob. Rýchle všetko zapracujeme. Nehrajte sa s cestom, len to dajte dokopy, aby nám vznikla kompaktná guľa. Príliš prepracované cesto bude po uvarení gumové. Cesto rozdelíme na 12 rovnakých guliek.
Každú guľku roztľapkáme na veľkosť dlane, v dlani z ťapky vytvoríme ako keby mištičku.
Do mištičky vložíme polievkovú lyžicu náplne, alebo koľkoVám vojde. Ja som ju vždy dala kopcom.
Potom dvoma prstami tú plnku akokeby vtláčam do dlane a tvarujem do mištičky.
Okraje cesta ponaťahujem, tak aby sa nič nepretrhlo a guľu dôkladne uzatvoríme. Na podložke ju ešte pekne upravíme do guľatého tvaru.
Hotové guľky hádžeme do veľmi jemne vriacej, osolenej vody. Ak by išla kolom klokotom, môžu sa guľky pretrhnúť a všetka práca bude márna. Guľky sa ponoria a keď vyplávajú, tak ich ešte necháme váľať sa v tej jemne vriacej vode 7 minút. Dierovanou naberačkou vyberieme a necháme bokom. Veľkú cibuľu nakrájame na tenké rebrá. Na panvici rozohrejeme olej a rebrá orestujeme do zlata. Cibuľu aj s väčšinou tuku vyberieme a na panvicu dáme ešte lyžicu oleja. Pridáme cukor, nech sa trochu roztopí a vložíme poprekrajovanú kyslú kapustu. Premiešame ju s cukrom, poriadne rozohrejeme a podlejeme vriacou vodu tak, aby bola tesne zakrytá. Dusíme kým nie je mäkká, ak treba podlejeme. Keď je mäkká, necháme vydusiť, tak aby bolo len spolovice prikrytá šťavou, zasypeme lyžicou hladkej múky, premiešame a podlejeme, privedieme k varu a vypneme. Na záver ochutíme soľou, ak treba ešte aj cukrom. Podávame guľky s kapustou a posypeme ich orestovanou cibuľou s troškou tuku.
Záverom o varení :
Pôvodne som dala namočiť 120 g granulátu a neviem či som gule plnila málo, ale ostalo mi strašne veľa. Nevadilo mi to, pretože som ho použila do zapečených cestovín, ktoré boli vážne skvelé. Do receptu som napísala pre istotu 100 gramov a ak Vám ostane, tak ho kľudne zamiešajte do tej udusenej kyslej kapusty.
Ako na Nový Rok, tak po celý rok. Takže budem celý rok baliť a cestovať. Pôvodne sme mali byť v bytíku v Bystrici a s našou slovenskou rodinou až do 6 januára. No mali. Náhle musel byť Môj Dobrý Manžel nevyhnutne v Mníchove najneskôr 2. januára. Dozvedeli sme sa to nejako 27. decembra a tak bol náš deadline stanovený na 1. januára. Chceli sme to zvrtnúť ešte pred Silvestrom, ale DM uľahol s rýmičkou, spojenou so všelijakými črevnými anomáliami, nezlučiteľnými s cestovaním. Ach aké som len mala plány pred touto udalosťou. Všetko sa znegovalo a ja som mala len jednu starosť. Dať dolu vianočnú výzdobu. Raz pred rokmi som to tak urobila, že sme odišli hneď z kraja roka do Mníchova v presvedčení, že prídeme hneď vo februári. I nechala som výzdobu výzdobou a sústredila som sa na iné , pred-odchodové veci. A vo februári sme neprišli a prišli sme až v apríli. Nič lepšie sa Vám nemôže stať, keď Vás už pred bytom víta rohožka s vianočným stromčekom ako motívom. Otvoríte dvere a v obývačke Vás víta aj skutočný vianočný stromček v plnej paráde. Na chodbe je pripnutá girlanda a visia tam vianočné zlaté pančuchy a v celom byte sú rôzne adventné vence a perníky a sviečky a rôzne dekorácie. Ešteže tie darčeky a vianočné vetvičky a vianočné ruže som obriadila. Skutočne…..dávať dolu vianočné gule za spevu vtáčikov v teplom jarnom slniečku , sa máločomu vyrovná. Toto by som nechcela zažiť už nikdy, takže som miesto spevu vtáčikov, počúvala vianočné koledy, chrchlanie DM a dávala dolu vianočnú výzdobu. Len nejako zozúradniť tú preplnenú chladničku, koľko dalo času a strategického balenia. A tej zeleniny a ovocia a orechov a všetkých nevyhnutých vianočných propriet, ktoré spoľahlivo zapracú celý byt a treba na to dni a dni aby sa zjedli, alebo vyhodili. Dva dni som sa trtila len s potravinami , namôjdušu. A toho náhleho návalu prania. Musela som vyzliecť všetky vianočné obliečky z perín, odstrániť všetky vianočné utierky, obrusy, uteráky. Lebo áno, aby ste vedeli….ja ešte aj uteráky mávam vianočné. Vtedy som si spomenula na Džaru Džursíkovú kamarátku a bývalú spolužiačku, ku ktorej som si prišla vlani pre vianočné trubičky a už od prízemia, smerom hore výťahom som cítila vôňu bielizne. A na jej poschodí ma to vyslovene ovalilo. Používa parfum na pranie a pred dverami mala vyložené dva sušiaky a v byte tiež dva. Že má toho strašne veľa na sušenie a v byte sa to nezmestí. A tak som aj ja sušila aj na chodbe pred dverami. Ale dali sme to a na Silvestra večer, už mačky vedeli, že cestujeme, auto bolo naložené batožinou , urobila som za tanier diétnych jednohubiek z posledného rožka. A umyla chladničku. Odpadli sme do čistých perín v civilných obliečkach a bežnom bytíku, pustili sme si TLC o lovcoch duchoch a zaspali sme. O polnoci nás zobudili ohňostroje, chytili sme sa za ruky , popriali si v polospánku všetko dobré a znovu sa otočili na svoj bok. A ráno o deviatej sme už boli vo Zvolene. A niekde v tých miestach som prvýkrát kýchla. Po príchode to bolo tristné. Neustále u nás vrela voda. Všetky termosky boli vytiahnuté z kredenca. Pili sme ochutené a neochutené čaje. Čaje bylinkové, čaje citrónové, čaje s medom, čaje s hnedým cukrom, uvažovala som aj nad čajom cibuľovým, ale tá myšlienka ako mi svitla, tak som ju hneď aj zadusila. Až sme sa dostali do štádia, že sme nemohli čaje ani vidieť, ale vedeli sme, že nám robia dobre. A tak sme začali robiť vývary. A začali sme piť horúce vývary z hrnčekov. Pili sme vývary hovädzie, kuracie, ochutené cesnakom, ochutené majoránkou, ochutené chilli. Strašne som bola vďačná za tú preplnenú bystrickú domácnosť, lebo som v mníchove mala úplne všetko na to, aby som nemusela ani vystrčiť nos z bytu a prišla nám aj donáška. I sme vyzdraveli. Ja mám mäso z polievok vo všeobecnosti veľmi rada. Ale keď je čerstvé, priamo z polievky. Také vychladnuté a tak na tretí deň mi už nechutí, ani zohriate a už vôbec nie studené. DM jedáva takéto mäso, len za prísne špecifických podmienok. A z tých vývarov som mala mäsa až až. A tak som si znovu spomenula na moju inú, starú kamarátku Hanku Kokavcovú, ktorá tvrdí, že som ju naučila ako mladú nevestu variť ryžu. Nepamätám si to, ale pamätám si, že som raz bola u nej a ona z takéhoto vareného mäsa robila fašírky a boli fajné. A tak ja zase tvrdím, že ona ma naučila variť toto. Nerobila som to nikdy, lebo ja to varené mäso vždy zjem, ale teraz som ho mala ozaj plnú chladničku a nechutilo mi to jesť len tak. A tak som túto štyridsaťročnú spomienku pretavila do tohto receptu. Omáčka môže byť rôzna, ja som zvolila túto, akokeby na kvázi bolonský štý. DM má rád kombináciu paradajkovej omáčky s karbonátkami. Paradajkovú omáčku som robiť nechcela, lebo je hladká, a ku kašovitým karbonátkam sa mi viac pýtalo niečo hrubšie, rustikálne, plné kúskov zeleniny. Ak sa ešte raz dostanem do takejto situácie a budem znovu robiť tieto fašíročky, tak možno zvážim aj takú omáčku, ako keby rozstrieľané španielske vtáčky, že bude smotanová s kúskami varených vajíčok a kyslých uhoriek a horčicovou chuťou. Alebo úplne jednoducho so zemiakovou kašou a poriadnym kapustovým šalátom. Tak.
Na štyri porcie budeme potrebovať
(cca 25 fašírok, veľkosť na pol dlane)
Fašírky 350 až 450 g varené kuracie mäso bez kostí 1 vajce 1 žemľa + strúhanka ak treba dohustiť 2 polievkové lyžice majonéza 1 malá lyžička horčica 2 polievkové lyžice smotana lyžička soli čerstvo mleté korenie plytká lyžica sušená majoránka tuk na vypraženie
Omáčka dve mrkvy dve paličky stopkatého zeleru malý petržlen dva cesnakové strúčiky malá cibuľa 400 g drvené paradajky v omáčke 1 polievková lyžica hladká múka 1 veľký orech masla 2 polievkové lyžice olej 1 lyžička soľ cukor podľa chuti 1 polievková lyžica sušený tymian 2 bobkové listy
Postup
Žemľu, alebo rožok pokrájame na kocky a vykropíme ich dôkladne mliekom, tak aby boli naozaj mokré.
Čisté uvarené mäso z polievky
zmixujeme, alebo pomelieme. Ostane nám naozaj suchá zmes. Preložíme do veľkej misy a pridáme 1 malé vajce. Vyžmýkame žemľu a pridáme k mäsu. Ďalej pridávame majonézu, horčicu, soľ, korenie a majoránku. Všetko vymiešame. Ja som ešte pridala trošku smotany. Zahustila som ešte asi dvoma lyžicami strúhanky, aby sa mi dali dobre tvoriť fašírky. Vlhkými rukami tvoríme malé fašírky a kladieme na panvicu, ktorú sme pofŕkali olejom.
Pokropíme ich aj zvrchu a rýchle ich opečieme z obidvoch strán do zlata.
Hotové fašírky odložíme bokom a ideme urobiť omáčku. Zeleninu očistíme. Koreňovú zeleninu postrúhame na veľkej slzičke, stopkatý zeler na polmesiačiky, cibuľu na malé kocky a cesnak naplátkujeme.
V panvici rozohrejeme olej a maslo. Pridáme do tuku bobkové listy. Do sklovita popražíme cibuľu, pridáme cesnak , ešte trochu restujeme aby sa cesnak iba rozvoňal. Pridáme zeleninu , trošku ju podusíme pridáme drvené paradajky.
Osolíme, okoreníme a pridáme tymian. Poprášime hladkou múkou a všetko dôkladne premiešame. Podlejeme vriacou vodou, alebo ak máte tak vývarom.
Ja používam vodu. Dusíme kým sa omáčka nezredukuje a nemá Vašu obľúbenú hustotu. Mne to trvalo asi dvadsať minút.
Ak máte radi sladkú, tak dochutíme lyžicou cukru a doladíme slanosť. Omáčku podávame s fašírkami a obľúbenou prílohou. U nás vždy tagliatelle.
O varení
Mäso na fašírky je už uvarené a je suché. Nevyhnutne potrebné je pridať mokrú žemľu, ktorá spoľahlivo túto zmes urobí šťavnatejšou. Bez tohto prídavku, by som do toho ani nešla. Majonéza tomu tiež skvelo pomôže. Ak budete chcieť pridávať cibuľku, lebo sa Vám bude zdať, že bez nej to nebude ono, tak ju postrúhajte a len ju opražte do sklovita na troške masla. Keď som túto zmes robila, tak som chcela dať aj cesnakový prášok ako koreninu, ale vôbec si nepamätám, či som ho tam aj skutočne dala. Zdal sa mi to vtedy dobrý nápad.
A majte na pamäti, že čím dlhšie budete vyprážať, tak budú fašírky suchšie a suchšie. Stačí len krásne zozlatnutie z obidvoch strán a dosť.
